videní: 700
Medveď, ktorý pil a fajčil a počas druhej svetovej vojny pôsobil ako plnohodnotný člen vojnového pluku, dostal meno Wojtek. Patril do II poľskej brigády a dotiahol to až na hodnosť desiatnik.
V polovici februára 1944 bol Archibald Brown, britský úradník, dorazil do prístavu Neapol, aby sa zoznámil a spojil sily s poľskými vojakmi, ktorí priplávali z Alexandrie v Egypte. Jednou z jeho povinností bolo skontrolovať papiere posádky a porozprávať sa s novými vojakmi. Brown sa pozrel na zoznam a zvolal meno “Desiatnik Wojtek”, no nikto sa ani neozval a ani neprišiel. Brown znovu pozrel do zoznamu, kde si pozrel služobné číslo vojaka, no žiadneho “Desiatnika Wojteka” pred sebou nevidel, až kým ho poľský plukovník nezaviedol ku klietke, kde sa vo vnútri nachádzal dospelý medveď sýrsky. Plukovník mu vysvetlil, že práve tento medveď je “Desiatnik Wojtek”.
Wojtekova nezvyčajná vojenská kariéra sa začala na jar v roku 1942 v poľskom vojenskom tábore v severnej Perzii, ktorú dnes poznáme pod názvom Irán. Tam sa skupina poľských vojakov stretla s malým chlapcom, ktorý našiel sotva živé osirotené medvedie mláďa. Výmenou za pár plechoviek jedla, čokoládu, švajčiarsky nôž a iné drobnosti sa chlapec rozlúčil so svojim mláďaťom. Vojaci svojho nového maznáčika pomenovali Wojtek. Je to obyčajné poľské meno, ale vzhľadom na budúcu vojenskú kariéru medveďa sa táto voľba ukázala ako akási predpoveď. Meno Wojtek totiž znamená “šťastný bojovník”.
Vojaci s Wojtekom zaobchádzali ako s dieťaťom, najprv ho kŕmili s kondenzovaným mliekom a neskôr ho kŕmili ovocím, džemom a medom. Maznáčik Wojtek rýchlo rástol, až mu neskôr zachutilo pivo, ktoré sa stalo jeho obľúbeným nápojom. Pre vojakov ktorí stratili svoje domovy, svojich priateľov a rodinných príslušníkov, bol jediným zdrojom radosti. Vojaci s ním boxovali, zápasili (samozrejme, všetko v rámci nevinnej hry) alebo ho zobrali na jazdu s nákladným autom. Tam, kde šiel pluk, šiel Wojtek tiež.
Keď Wojtek vyrástol do výšky až 1,80 m a vážil 226 kg, bolo pre poľských vojakov ťažké ho so sebou voziť ako domáce zviera. V apríli 1944 Wojtek uviazol v prístave Alexandria, pretože ho úradníci odmietli zobrať na palubu lode z dôvodu, že ide o voľne žijúce zviera. Vojaci museli rýchlo vymyslieť riešenie, takže z vymýšľania sa nakoniec stala improvizácia.
Dali mu hodnosť, služobné číslo a dokonca aj výplatnú knihu. Tento trik nakoniec fungoval a Wojtek dostal povolenie na nalodenie. Teraz, keď už bol Wojtek oficiálnym vojakom, jeho kamaráti ho vyškolili na prepravu debien plných ťažkých mínometných nábojov. Jeho významný moment nastal počas bojov o Monte Cassino v roku 1944, keď pomohol jednotke tým, že bez námahy niesol 45-kilové krabice mínometných nábojov a ďalšie zásoby na prednú líniu.
Na počesť jeho odvahy a ochoty zúčastniť sa na akcii, sa oficiálny znak 22. transportnej jednotky zmenil na postavu medveďa nesúceho veľký delostrelecký náboj.
Wojtek bol spolu s 3000 vojakmi poslaný do tábora v Huttone v škótskom Bewickshire. Medveď sa rýchlo stal miestnou atrakciou. Navštevoval zábavy, koncerty a detské oslavy. Deti mu sedeli na chrbte a on s nimi chodil ako kôň.
Wojtek po ukončení druhej svetovej vojny našiel svoj domov v zoologickej záhrade v Edinburghu, kde strávil zvyšok svojho života. Jeho bývali kamaráti ho chodili naďalej navštevovať, no jeho izolovaný život spôsobil, že bol deprimovaný a oveľa menej priateľský ako predtým.
Zdroje: amusingplanet | World War II Database | Culture.pl | topdesat
