videní: 858
Asi všetci z vás, našich čitateľov, ktorí klikli na tento článok, vedia, že sa budeme venovať Machu Picchu. Vysoko v peruánskych Andách, na skalnatom výbežku, z ktorého sa na oboch stranách príkro zvažujú hlboké zrazy, vystupuje z mrakov citadela. Ľud, ktorý ju vybudoval, už dávno vyhynul a mesto upadlo do zabudnutia. Machu Picchu znovu objavili až v 20. storočí, 400 rokov po jeho zániku. Poďme však pekne po poriadku. Začíname prvou časťou článku o stratenom meste Inkov.
Približne stokilometrovú vzdialenosť z peruánskeho Cuzca do Machu picchu prekoná dnešný cestovateľ vlakom či autobusom za niekoľko hodín. V roku 1911 sa americký historik a archeológ Hiram Bingham predieral cez údolie rieky uribamba k dnes takým slávnym rozvalinám celých päť dní. Domnieval sa, že objavil inskú pevnosť Vilcamba, mesto, ktoré Španieli v roku 1572, keď dobýjali ríšu Inkov, zrovnali so zemou. Neskôr sa Bingham pokúsil vyjadriť aspoň niečo z úžasu, ktorý v ňom nález vyvolal. Vyhlásil, že sa vtedy cítil ako v „neuveriteľnom sne“.
Presne opracované žulové kvádre v múroch Machu Picchu zapadajú do seba tak dokonale, že sa celkom zaobídu bez malty. Niektoré z najväčších kvádrov vážia až 100 ton, hoci na ich výrobu mali Mayovia len primitívne kamenné nástroje. Stavitelia ich pravdepodobne osadzovali pomocou lán alebo pák.
Bingham si nedal vyhovoriť, že objavil Bilcabambu, a že tým splnil pôvodný cieľ expedície do Peru, ktorú zorganizoval s prispením Yaleovej univerzity. Dnes však odborníci tvrdia, že Vilcabamba sa nachádzala v Espirite Pampe v severozápadnom Peru. Pomerne malé opevnené mesto, ktoré objavil Bingham, Inkovia pravdepodobne opustili ešte pred zničením Vilcabamby. Mesto sa zachovalo vo vynikajúcom stave. Z toho sa dá usudzovať, že ho Španieli, ktorí si vyslúžili povesť plieniteľov všetkých sídel, na ktoré natrafili, asi nikdy neobjavili. Navyše v ich podrobných kronikách nie je o Machu Picchu ani zmienky. Pokračujeme druhou časťou článku.
