videní: 1.7K
Mark Twain predpovedal svoju vlastnú smrť
Americká literárna ikona Mark Twain vo svojej autobiografii z roku 1909 vyslovil zlovestnú predpoveď: Predpovedal čas svojej vlastnej smrti. Twain sa narodil 30. novembra 1835, krátko potom, čo bola zo Zeme viditeľná Halleyho kométa – tento jav sa deje každých 75 až 76 rokov. Vo veku 74 rokov, Twain napísal: „Prišiel som spolu s Halleyhovou kométou v roku 1835. Tá sa k nám vráti budúci rok a ja očakávam, že spolu s ňou odídem“. Twain zomrel 21. apríla 1910, hneď deň potom, čo sa kométa objavila .
Jules Verne predpovedal pristátie na Mesiaci
Iný autor, ktorého fikcie sa ukázali byť desivo presnými je Jules Verne. Francúzsky románopisec, ktorý napísal klasický dobrodružný príbeh „Cesta okolo sveta za 80 dní“. V roku 1865 napísal krátky sci-fi príbeh s názvom „Cesta na Mesiac“, ktorý popisoval ľudstvo pri svojom vôbec prvom lete na Mesiac. A táto udalosť sa naozaj stala. 20. júla 1969 Neil Armstrong urobil „jeden obrovský skok pre ľudstvo“ a dotkol sa tak povrchu Mesiaca. Takmer sto rokov po tom, čo sa o tom zmienil Jules Verne.
Jules Verne nepredpovedal iba pristátie na Mesiaci, ale aj mnoho vecí, ktoré boli s letom na Mesiac spojené. Veľká podobnosť bola medzi skutočnou misiou Apollo a misiou v Ceste na Mesiac. Sedel počet astronautov na palube a skutočnosť, že obe rakety štartovali z Floridy. Obrovskou náhodou bolo Vernovo opísanie pocitu beztiaže. V dobe, kedy tento príbeh písal, vedci netušili, že gravitácia sa chová odlišne vo vesmíre. Nebol tak žiaden spôsob, ako by sa o tom Verne dozvedel.
Alexis De Tocqueville predpovedal studenú vojnu už v roku 1840
V roku 1840 bola Amerika nezávislá od Veľkej Británie niečo cez 6 rokov. Táto krajina bola rozdelená občianskou vojnou. Rusko bolo stále pod autokratickou a hierarchickou vládou cárskeho režimu. Nikto by tak neočakával, že tieto dva národy budú niekedy veľmocami bojujúcimi o svetovú nadvládu. To všetko sa malo udiať o 100 rokov. Zdalo sa teda veľmi divné, keď francúzsky politológ Alexis de Tocqueville napísal svoju publikáciu v roku 1840 s názvom „Demokracia v Amerike“. Napísal: „V súčasnej dobe existujú dva veľké národy na svete, ktoré sa nachádzajú na dvoch rozdielnych miestach. No smerovať budú k rovnakému cieľu. Sú to Rusi a Anglo-Američania. Oba národy budú mať svoje tajné služby a jedného dňa budú vo svojich rukách držať osudy ľudí z polovice sveta.“ To stačilo a v polovici 20. storočia sme boli svedkami obrovského napätia medzi Amerikou a Sovietskym zväzom. Obe krajiny súperili v jadrovom zbrojení, vesmírnych technológiách a o získaní medzinárodného vplyvu.
Nostradamus predpovedal Veľký požiar Londýna
Michel de Nostredame, prorok a francúzsky lekárnik zo 16. storočia, toho predpovedal mnoho a jeho predpovede zostávajú legendárne. Predpovedal mnohé početné významné svetové udalosti, dokonca aj tie, ktoré sa vyskytli v priebehu štyroch storočí po jeho smrti. Jednou z jeho najznámejších predpovedí bol obrovský požiar, ktorý zachvátil Londýn. Táto udalosť sa odohrala v roku 1666. Požiar zničil domovy 70 000 ľudí. Vo svojej knihe z roku 1555 sa zmienil o tom, že oheň v 66 roku spáli krv v Londýne. Sila čo?
Okrem toho môžeme tvrdiť, že Nostradamus predpovedal francúzsku revolúciu v roku 1789. Povedal: „Od zotročených ľudí až po piesne, spevy a požiadavky, zatiaľ čo kniežatá a páni budú držaní vo väzniciach“.
Predpovede Leonarda da Vinciho
Vedec, umelec, matematik, hudobník …. existovalo iba niekoľko oblastí, ktorým sa renesančný vševed Leonardo da Vinci nevenoval. Ale bol tiež prorokom? Zápisníky da Vinciho, v ktorých si zaznamenával svoje myšlienky od polovice 80. rokov 15 storočia do svojej smrti v roku 1519, sú plné vzorov pre vynálezy a technológie. Tie boli v dobe v ktorej žil jednoducho neuveriteľné. Jeho náčrty neboli detailnými plánmi, ako by to asi fungovalo. Boli však dokonalými predpoveďami vynálezov, ktoré by mohli niekedy v budúcnosti existovať. Napríklad načrtol plány tanku – ako pancierového vojnového vozidla. To všetko nakreslil 400 rokov pred tým, než sa vôbec nejaký tank stal realitou.
Okrem toho Da Vinci raz nakreslil schému padáku, 3 storočia pred prvým zoskokom, ktorý vykonal André-Jacques Garnerin v roku 1797. V roku 2000 parašutista Adrian Nicholas testoval padák vytvorený z návrhov da Vinciho. Vyskočil z teplovzdušného balóna vo výške 3000 metrov. Zoskok opísal oveľa pohodlnejším ako s moderným padákom. Nevýhodou však bola obrovská hmotnosť padáku, ktorá bola až 9 krát väčšia ako hmotnosť dnešných padákov. To robilo pristátie veľmi nebezpečným a malo na svedomí zopár zranení.
Zdroj: wonderslist