videní: 10.3K
Je zvláštne, ako málo toho vieme o histórii našich vlastných predkov. Na druhej strane, staré zvyky Slovanov ti dnes určite prídu trochu absurdné a vlasy sa z nich stavajú dupkom.
Aké zvyky teda pokladali za niečo normálne? Myslíš si, že by sa v dnešnom svete uchytili? Pre porovnanie, niektoré veci sa zachovali až príliš dlho. Napríklad v takom Iráne sa aj dnes používa ako trest obesenie. Či je to dobre alebo zle musia vedieť kompetentní. Poďme sa ale pozrieť na zvyky Slovanov.
Aby žena porodila rýchlejšie, strašili ju všetkými možnými spôsobmi
Kedysi naši predkovia verili, že strach môže žene pomôcť rýchlejšie porodiť. Z tohto dôvodu pôrodné asistentky a členovia rodiny často klepali a vrčali okolo rôznymi nástrojmi. Mechanizmus i v tej dobe pravdepodobne predstavovali takto: žena sa zľakne, silno zatlačí a v tej chvíli z nej dieťa „vypadne“. Nikto však nevie povedať, aká účinná táto metóda v skutočnosti bola.
Svadobné rúcho nevesty bolo rúchom mŕtveho muža
Predkovia nevestu, ktorú my dnes všetci považujeme za hviezdu svadby, považovali za pohrebný rituál. Manželstvo sa im javilo ako malá smrť a mysleli si, že po svadbe sa dievča mení na chlapa a chlapec na ženu. Dievča malo na sebe biely závoj, ale nie kvôli okrase, ako je tomu dnes. Bol potrebný na to, aby sa mŕtvy muž náhodou nepozrel neveste do očí a nepretiahol ju svojim pohľadom do ríše mŕtvych.
Je zaujímavé, že ak v dedine zomrelo kedysi dievča, ktoré sa počas svojho života nedokázalo vydať, počas pohrebu jej našli ženícha. Medzi obyvateľmi bol vybraný muž, ovinul si ruku šatkou a v tejto podobe sprevádzal rakvu na pohrebisko. Odvtedy ho rodina považovala za svojho a všetci ostatní za vdovca.
Ak sa dieťa narodilo predčasne alebo bolo choré, poslali ho do kachlí
Kachle boli v mysliach starých Slovanov symbolom vesmíru a miestom komunikácie s predkami. Preto, ak sa vyžadovala pomoc pri záchrane malého bábätka alebo chorého dieťaťa, jeho cesta smerovala ku kachliam. Dieťa by sme mohli prirovnať k chlebu, od hlavy po päty bolo celé prikryté, nechali iba otvory na nos a ústa, potom ho položili na lopatu a poslali do teplej pece. Tento rituál sa nazýval pečenie. Aj tebe to pripomína zlú scénu z Janíčka a Marienky?
Niektoré ženy boli v prvú svadobnú noc predané druhému mužovi
Úroveň krásy naši predkovia riešili úplne inak. Vo všeobecnosti sa verilo, že žena by mala byť vysoká, trochu pri sebe a mala by mať veľké boky. To znamenalo, že bola pripravená na náročný život v domácnosti a môže porodiť silné deti. Aj preto kedysi chudé dievčatá nosili vrstvené sukne, ktoré im pridávali na robustnosti. Ak sa ale počas svadobnej noci manžel dozvedel, že mu žena postavou nevyhovuje, mohol sa rozhodnúť. Buď s ňou zostane spokojný, alebo ju vymení a nájde jej nového manžela.
Žobranie bola kedysi profesia
Požiare, ktoré nás v dnešnom svete desia, boli pre našich predkov skutočnou katastrofou. Niekedy vyhoreli celé dediny. Postoj k obetiam požiaru bol veľmi zdvorilý, keďže im bola poskytovaná akákoľvek pomoc, aby sa mohli postaviť opäť na vlastné nohy. To ale niekoľko podnikavých poľnohospodárov zneužívalo.
Mladí zdraví muži a ženy predstierali, že sú popálení a prosili ľudí o jednu alebo dve mince. Veľakrát trávili noci zadarmo u dobrosrdečných ľudí, ktorí im chceli pomôcť. Na niektorých miestach bol ale tento „rybolov“ povýšený na profesiu. Knieža Gruzinsky z oblasti Nižného Novgorodu poslal svojich roľníkov žobrať do ostatných krajín. Táto funkcia priniesla často do kasy viacej peňazí, ako keby roľníci vykonávali svoju reálnu prácu.
Tak čo, viete si predstaviť, že by sme si niektoré zvyky zachovali dodnes?
