videní: 1.3K
Pod žeravým slnkom púšte sa po obrovskej ploche Sahary nepozorovateľne presúvajú ohromné polkruhové duny – pripomínajú more zlatého piesku, ktoré siaha až po obzor. Prinášame ďalší dvojdielny článok o našej planéte Zem.ss
Pusté piesočné duny Veľkého západného ergu opísal francúzsky spisovateľ Albert Camus, ktorý sa narodil v Alžírsku a v tejto úchvatne pustej krajine bol teda doma, ako krajinu nepoužiteľnej a nenahraditeľnej krásy. Vietor tu neúnavne bičuje piesok a vytvára z neho fantastické tvary, ktoré o niekoľko dní zasa zničí. Vzhľadom na žiar púšťového slnka je to jedna z najsuchších oblastí na svete. Teplota tu stúpa až nad 40 stupňov Celzia. Akoby na skúšanie ľudskej odolnosti nestačilo len žeravé slnko – vzduch nad rozpáleným pieskom sa totiž tak chveje, že roztečené obrysy krajiny mätú ľudské oko. Aj veľmi starostlivého pozorovateľa môže navyše vyčerpať a dezorientovať more úplne rovnakých hladných dún s ostrými vrcholkami, ktoré sa ťahajú od obzoru po obzor.
Skupina paliem poskytuje v žiare púšte tienisté útočisko. Oázy sa väčšinou vyskytujú na miestach, kde vyviera spodná voda.
Vo väčšine ľudí vyvoláva slovo púšť predstavu kilometrov zvlnených dún zlatistého piesku (erg v arabčine znamená „veľká piesočná plocha“). V skutočnosti len necelú štvrtinu Sahary, najväčšej púšťovej oblasti na svete, tvorí piesočnatá púšť – 80 percent pripadá na nekonečné štrkové pláne (takzvané hamady), pusté skalnaté plošiny, vyprahnuté hory a zasolené plochy, kde najčastejšie vzniká fatamorgána.
Putujúce duny majú podľa charakteristiky určité názvy. Polkruhovú piesočnú dunu nazývajú barchan. Duny sú typické pre púšte, kde neustále vanie silný vietor jedným smerom a kde pohyb dún neobmedzuje vegetácia. Duna je strmá na záveternej strane, pretože sa zrnká piesku vracajú, keď ich vietor previal cez vršok duny. Pri stálom vetre je to nepretržitý proces, takže duna sa za rok môže presunúť až o niekoľko desiatok metrov.
Pokračujeme druhou časťou článku s názvom Stratený v dunách piesku západného ergu.
