videní: 2.2K
Zlomový moment pre ostrov prišiel dňa 27. augusta, keď mohutný výbuch ostrov doslova roztrhal na kusy. Dve tretiny Krakatau prestali existovať. Vyše 19 kubických kilometrov horniny rozdrvil obrovský tlak na prach a vymrštil do výšky 55 kilometrov. V priebehu krátkeho času zahalila oblasť širokú 280 kilometrov úplná tma.
Ohlušujúci rachot erupcie počuli až obyvatelia severnej Jávy asi 160 km ďaleko a na ostrove Rodriguez v Indickom oceáne, vzdialenom 4800 km na západ, sa ľudia domnievali, že hneď za obzorom sa odohráva nejaká veľká námorná bitka.
Prílivová vlna, ktorá nasledovala po výbuchu Krakatau, zmietla všetko, čo jej stálo v ceste – ľudí, domy aj lode.
Z ostrova zostala len – a to 275 metrov pod hladinou mora – obrovská kaldera s priemerom 6 km. Len čo kráter zaplavila voda, vytvorila sa obrovská prílivová vlna, vysoká 40 metrov, ktorá vyrazila od ostrova rýchlosťou 1100 km za hodinu, čo je takmer rýchlosť zvuku. Vysoká vodná stena zničila susedné ostrovy, zaplavila všetky okolité pobrežia a zaznamenali ju až na Havajských ostrovoch a v južnej Kalifornii. Až 28. augusta nastal pokoj, aj keď menšie otrasy pokračovali až do februára 1884. Erupcia mala závažné dôsledky. V moriach okolo Jávy a Sumatry plávali veľké kusy pemzy, vulkanickej peny, ktorú vyvrhla sopka, a brzdili lodnú dopravu viac dní. Ešte aj po mesiacoch plávali veľké kusy pemzy v Indickom oceáne. Vulkanický prach sa v atmosfére udržal dlhšie než rok, takže na celom svete ľudia pozorovali farebné kruhy okolo slnka a neuveriteľné farbisté javy na večernej oblohe. Na celej planéte sa ochladilo.
Vulkanická aktivita je vždy najvyššia tam, kde dochádza ku kolízii litosférických dosiek. Líniu, kde sa indoaustrálska doska stretáva v oblasti Jávy a Sumatry s euroázijskou, vyznačuje vyše sto sopiek, vrátane Krakatau. V decembri 1927 nastal ďalší výbuch a pod morskou hladinou sa začal vytvárať nový ostrov.
