videní: 2.3K
V prvej kumránskej jaskyni sa okrem iného našiel aj pomerne dobre zachovaný zvitok písaný v aramejskom jazyku, ktorý hovorí o rovnakých udalostiach ako kniha Genesis. Práve preto sa mu zvykne hovoriť Apokryf Genesis. V časti, ktorú sa podarilo reštaurovať a prečítať, hovorí v prvej osobe praotec Lámech a je vidieť, že má starosti, pretože dieťa, ktoré sa mu narodilo, je akési divné. Prinášame dvojdielny článok o tom, že Lámech, otec Noeho, vlastne vôbec nemusí byť jeho otcom.
„Jeho telo bolo biele ako sneh a červené ako kvet ruže a vlasy na hlave a jeho dlhé kučery boli biele ako vlna a jeho oči boli krásne.“ Lámech sa však nad krásou svojho potomka neraduje, naopak, príde mu pekný až príliš. O svojej vlastnej vizáži asi nemá veľkú mienku. Usudzuje, že jeho otcom musí byť niekto iný. A hneď aj vie, kto. Svojmu otcovi Matuzalemovi hovorí: „Splodil som neobyčajného syna, ľuďom nepodobného, Synom nebies sa podobajúceho, a jeho povaha je iná a on nie je ako my… zdá sa mi, že nepochádza zo mňa, ale z anjela.“
V inej pasáži z kumránskych zvitkov je ešte konkrétnejší: „Pozri, pocítil som v srdci, že počatie dokonal jeden zo strážcov, ktorý povstal zo svätých, a že dieťa v skutočnosti patrí nefilimským…“
Jeho žena Bat-Enóš ho síce uistila, že s potomkami anjelov nič nemala, lenže dôverujte ženám – obzvlášť keď ich z usvedčenia z nevery nečaká nič pekné, ako bývalo v primitívnych spoločnostiach zvykom. A tak sa Lámech radšej obrátil na svojho otca Matuzalema. Ten však o intímnom živote svojej nevesty taktiež nemal potrebné informácie, preto išli spoločne za Enochom. Muž, ktorý „chodil s bohom“, určite poznal pravdu o Noemovom počatí, ale nech už bola akákoľvek, mohol dať len jednu odpoveď. A to takú, aby nezhatila základný zmysel jeho misie s anjelmi k domnelému Bohu – zariadiť, aby dieťa, ktoré sa Lámechovi narodí, prežilo potopu a nechalo vzniknúť nové pokolenie ľudí. Pokračujeme druhou časťou článku.
