videní: 2.6K
Pokračujeme druhou časťou článku. Ak si niektorí odporcovia vysokého veku praotcov, uvedených v Biblii, snažili čísla vyložiť inak, ich tvrdenia by neobstáli, ako sme uviedli v rámci prvej časti článku. Veď si vezmite, že taký Adam sa stal otcom vo veku 113 rokov a zomrel vo veku 930 rokov. Alebo Noe, syn sa mu narodil, keď mal 500 rokov a on skonal v neuveriteľnom veku 950 rokov.
Na týchto textoch je niekoľko vecí veľmi nápadných. Predovšetkým sa nedá nevšimnúť si dôslednosť a presnosť, s akou Biblia vypočítava nielen starobu praotcov, ale aj vek, keď sa im narodil syn. Akoby niekto chcel upozorniť, že ide o skutočne roky, a nie o mesiace, a že to sú dôležité čísla, napriek tomu, že väčšina praotcov (okrem Enocha a Noema) zrejme neurobila nič, čo by stálo za zaznamenanie v Biblii. Poďme si tie čísla dať teraz dohromady.
Predovšetkým zistíme, že éra praotcov od Adama po Noema (presnejšie do potopy sveta, ktoré prežil na svojej arche), vyznačujúca sa taktiež prítomnosťou Božích synov, trvala asi dve tisícky rokov. Prichádzajúci z neba tu mali na svoje „vyčíňanie“ (nech si už pod týmto slovom predstavíme krátke rande s pozemskými ženami, genetické experimenty, alebo čokoľvek iné) vcelku dosť času.
Ďalší dôležitý poznatok je aj to, že žiaden z praotcov sa (napriek dlhovekosti) potopy nedožil, samozrejme okrem Noema, ktorý bol predurčený k tomu, aby ju prežil. A ešte niečo je tu viac ako divné. Áno, Enochov vek. Nielenže potvrdzuje akúsi neprirodzenosť jeho odchodu z tohto sveta, ale je súčasne totožný s počtom dní v roku. Akoby to mal ešte podčiarknuť význam jeho životného príbehu, snáď zdôrazniť astronomicko-kalendárne či iné posolstvo, ktoré ľuďom zo svojej prvej výpravy na nebesá priniesol. Napriek tomu si dal niekto prácu, aby sa Enochova kniha do Biblie nedostala – a súčasne tam na ňu nechal nápadný odkaz. Ide o nepozornosť? Alebo narážku určenú iba vnímavým či zasväteným? Pokračujeme treťou – záverečnou časťou článku.
