videní: 1.9K
O jednej zo zaujímavých častí slovanskej verzie Enocha sme si už povedali v rámci prvých dvoch častí. Existuje aj zaujímavejšia časť, ktorá je o dosť konkrétnejšia ako predchádzajúce rozprávanie Enocha. Pokračujeme záverečnou treťou časťou článku.
Enoch tvrdí, že leteli ďaleko na sever, kde bolo veľa snehu a šadu a predovšetkým večná tma. Ako mohol nomád z Palestíny vedieť ničo o polárnych krajoch a polárnej noci? Na popisovanom mieste boli stále planúce ohne – išlo snáď o sopky Islandu, na Aljaške alebo na ostrove Jan Mayen? V šiestom storočí nášho letopočtu sa k tomuto ostrovu priblížil írsky mních – svätý Brandan, ktorý mal záľubu v námorných výpravách. Jeho popis oblasti sa Enochovmu rozprávaniu o lete na sever nápadne podobal: tma, zima, oheň a hluk. Takže usúdil, že sa jedná o vchod do pekla. Aj Enoch hovorí, že miesto je pripravené pre hriešnikov a že ho strážia anjeli vybavení strachvzbudzujúcimi zbraňami a mučiacimi nástrojmi.
Ešte podivnejšia je však pasáž, v ktorej anjeli vezmú Enocha do západných a východných krajín. „Ukázali mi šesť veľkých brán, ktoré stoja oproti miestam, kde Slnku vychádza alebo zapadá. Otvárajú sa podľa jeho východu a západu toľkokrát, koľko je dní v roku. A tých je 365 a štvrť.“ V tejto pasáži taktiež Enoch na pastiera prekvapivo presne popisuje pohyby Slnka po oblohe, a dokonca vie, že žiari, aj keď zapadne pod obzor. Zmieňuje sa taktiež o akomsi 29 ročnom nebeskom cykle, čo je zvláštnou zhodou náhod obežná doba Saturnu okolo Slnka. A o cykle 19 ročnom, ktorý sa dodnes skutočne vyskytuje v židovskom kalendári založenom na pohyboch Mesiaca.
Tu si nemôžeme odpustiť poznámku, že spoločne s Enochom tak Biblia prišla o vcelku fundovanú astronomickú a kalendárnu príručku. Niečo je však oveľa divnejšie: brány postavené podľa miest, kde vychádza a zapadá Slnko, a ktoré počítajú dni. Nepripomína vám to niečo? Stále nič…? Ide predsta o megalitické stavby typu henge. Ale o tom až v ďalších článkoch na TOPdesat.sk.
