videní: 6.6K
Prinášame ďalší zaujímavý článok týkajúci sa Biblie, knihy Enocha a padlých anjelov, o ktorých osude sme načrtli aj v predchádzajúcich článkoch. Začíname prvou časťou.
Anjeli z knihy Enoch sa neskôr stali hrdinami ezoterickej literatúry a začali v nej žiť svojim vlastným životom. Najčastejšie tu boli premenení v démonov ochotných prepožičať svoje nadpozemské schopnosti tomu, kto ich vedel správnym spôsobom vzývať. A nakoniec podľahli karikatúre úplne: pozornejší divák filmu Cisárov pekár a pekárov cisár si možno spomenie, že mená anjelov pozná práve z tejto veselohry, kde zazneli v zaklínadlách prednášaných pri nepodarených pokusoch o vzývanie temných síl.
Padlí anjeli z posádky Synov nebies taktiež položili základ celej kresťanskej demagógii. Pod pojmom „démon“ si dnes väčšina ľudí najskôr predstaví čosi ako čerta. A Lucifer, to je jeden z padlých anjelov, ktorý sa stal samostatným vládcom pekla, teda stelesnením všetkého zla. Lenže „Lucifer“ v skutočnosti znamená „svetlonos“ – z latinských slov lux= svetlo a fero= niesť), teda opäť bytosť s prometeovským poslaním. Nie je pritom veľkým údivom, že sa tento termín používal aj pre planétu Venuša a že židovská tradícia má zasa padlých anjelov spojených s akousi hviezdou, ktorá nedopadla na zem, ale ostala visieť niekde v polovici cesty.
A nielen to, zdá sa, akoby títo padlí anjeli tu a tam prichádzali aj neskôr. Zvláštnou skupinou v pestrej rodine démonov všetkých dôb, kultúr a národov sú svetelné zjavenia, ktoré sa významne vymykajú obvyklým popisom nevypočítateľných bytostí oživujúcich báje a poveste. Najčastejšie o nich ako o svojej inšpirácii hovoria muži, ktorí významným spôsobom ovplyvnili dejiny ľudského poznania. Známy francúzsky spisovateľ a spoluautor slávnej knihy Ráno kúzelníkov (z češtiny Jitro kouzelníků) Jacques Bergier preto už pred rokmi nazhromaždil svedectvá o týchto svetelných démonoch a vyslovil otázku, či v skutočnosti nešlo o príslušníkov mimozemskej civilizácie, ktorá sa takto pokúšala usmerňovať vývoj ľudstva.
