videní: 1.8K
Poľský historik v osvienčimskom múzeu objavil mená 17 britských zajatcov väznených v Osvienčime. Prišiel na ne úplne náhodne, keď sa prebojovával troskami bunkru v koncentračnom tábore nazývanom Osvienčim III. Prinášame ďalší článok, ktorý opisuje hrôzy druhej svetovej vojny.
Väzni na nútených prácach v Osvienčime III. (tzv. tábor Monovice) tam pracovali pre gumárenskú spoločnosť IG Farben. Popri koncentračnom tábore bol postavený tábor pre vojnových zajatcov známy pod označením E715. Zadržiavaných tam bolo taktiež niekoľko stoviek britských zajatcov. Tri mená už boli nečitateľné, ale štrnásť z nich sa ich rozlúštiť podarilo: osborne, Lawrence, Gardiner, Lamb, Symes, Saunders, Dunne, Dunn, Hutton, Holmes, Clark, Manson, Auty a Steinger.
Mená boli napísané ceruzou na lístku. Pri šiestich z nich – Gardinera, Dunna, Dunna, Holmesa, Clarka a jedného nečitateľného – bola doplnená fajfka. Pravdepodobne tým niekto označil, že sú mŕtvi. Totožnosť väčšiny zajatcov je neznáma. „Gardiner“ bol identifikovaný ako James William Gardiner, ktorý slúžil v kráľovskom delostrelectve. Padol pri americkom nálete a je pochovaný na cintoríne v centre Krakowa.
Odborníci si nie sú istí postavením týchto zajatcov. Niekto tvrdí, že to boli židovskí vojnoví zajatci poslaní do tábora na smrť, iní sa zasa domnievajú, že išlo o britský oddiel SS, ktorý počas vojny bojoval s nacistami. Najpravdepodobnejšie je vysvetlenie, že hlavne vzhľadom k ich umiestneniu v sekcii vojnových zločincov išlo o britských vojakov alebo letcov, ktorých Nemci zajali a držali snáď v najhoršom možnom tábore vojnových zajatcov v Nemecku.
Poľskí historici sa spojili s britským vojenským archívom v nádeji, že identifikujú ostatných 16 vojakov zo zoznamu. Je všeobecne známe, že v Osvienčime nacisti väznili vojnových zajatcov – ako z Británie, tak z iných krajín. Mnoho z nich bolo na nútených prácach pre IG Farben.
Väznitelia s nimi zaobchádzali kruto, dokonca ich vraždili a najmenej jedného z nich dozorca zastrelil za to, že v mraze odmietli vyliezť na trám. Len v Osvienčime sa nachádzali stovky britských zajatcov, takže tých 17 mien z nemeckého zoznamu k nim s najväčšou pravdepodobnosťou patrilo. Miesto toho, aby s nimi Nemci naložili v duchu Ženevskej dohody o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, nútili ich pracovať ako otrokov a urobili si z nich svedkov genocídy. Len málo z nich prežilo a ešte menej z nich malo chuť rozprávať o tom, čo tam videlo a zažilo.
