Top10: Fakty o starovekej hygiene. Vďaka za kúpeľne! 2. časť

Dnes sa zdá byť normálne ísť na toaletu a používať ju v súkromí. Pred 19. storočím to však bolo nemysliteľné. To, čo dnes poznáme ako kúpeľne, sa v Európe objavilo na konci 19. storočia, keď sa v domácnosti rozšírila tečúca voda. Predtým existovali iba verejné kúpeľne, kde bolo bežné hrať sa a dokonca sa rozprávať pri vykonávaní intímnych potrieb. V súčasnosti si nič z toho nevieme predstaviť. My ti prinášame Top10 faktov z dávneho obdobia, vďaka ktorým budeš milovať svoju kúpeľňu.

6. Boli vonku

Počas stredoveku, ak si chcel ísť na toaletu, stačilo nájsť schodisko, most alebo iné verejné miesta. V tomto období ulica slúžila na uspokojenie prirodzených potrieb človeka.

Historička Carole Rawcliffeová vysvetľuje, že v neskorom stredoveku sa ľudia začali viac zaujímať o zdravie a hygienu. Výsledkom bolo, že úrady financovali verejné latríny, aby udržali svoje mestá čisté. Vznikli veľké zariadenia, kde si ľudia, väčšinou muži, mohli uľaviť otvormi vloženými do mostov, ktoré ukladali ľudský odpad do riek, ktoré pod nimi tiekli.

7. Latríny veľmi páchli, najmä v lete

V rovnakom období bol dizajn kúpeľní založený na spoločenskej triede. Hrady boli vybavené špeciálnymi priestormi, ktoré mali v podlahe otvory. Boli podobné šatníkom, vkladali sa do hrúbky vonkajších stien a ľudský odpad padal do jám na prvých poschodiach.
Latríny poslali exkrementy priamo do pivníc alebo hradnej priekopy. Vôňa produkovaná touto žumpou bola neznesiteľná, najmä v lete, pretože stúpala potrubím a vracala sa cez ústie latríny.

8. Museli sa vyprázdňovať manuálne

Používanie toalety si spoločnosť 18. storočia postupne osvojila, takže už v polovici tohto storočia bolo bežné používanie latrín, ktorých obsah vyprázdňovali „noční muži“. Mali na starosti zber odpadu, keď boli ulice prázdne.

Služba nočných mužov bola poskytovaná každých 24 hodín v najlepších okresoch. Aj keď v chudobnejších oblastiach to bolo menej časté.

9. Odpad sa vylieval do ulíc

V staroveku bol prístup k nakladaniu s odpadom triednou výsadou. Ľudia v Edinburghu teda, keď nemali vnútornú toaletu,  kričať „Gardyloo!“ a varovali tak okoloidúcich pred ľudským odpadom, ktorý sa chystali vyhodiť z okna.

Tento výraz pochádza z francúzskeho výrazu: „ Prenez garde a l’eau! ”- čo znamená doslova“ pozor na vodu. ” Táto prax pokračovala až do zavedenia kanalizácie v 19. storočí.

Po zavedení prvých splaškových systémov v európskych mestách počet úmrtí na choleru a brušný týfus exponenciálne poklesol. Ukazuje sa, že prvá z týchto chorôb sa šírilo kontaminovanou vodou. Dnes sa to môže javiť ako zrejmé, ale vedcom trvalo roky, kým na to prišli.

Prvý, kto tak urobil, bol doktor John Snow , ktorý pomocou máp identifikoval zdroj infekcie v Londýne: do studne, ktorá napájala vodné čerpadlo, presakoval septik pod jedným z blízkych domov. Snowova práca nebola len míľnikom v sanitárnom mapovaní a prvou epidemiologickou prácou v histórii, ale aj východiskom pre moderné sanitárne systémy, ktoré neskôr prijali západné mestá.

Zdroj: Brightside | topdesat