videní: 1.3K
Už mnoho rokov koluje príbeh o „stíhačke duchov z Pearl Harbor a na internetových stránkach sa často uvádza na začiatku zoznamov „najpodivnejších nevyriešených záhad druhej svetovej vojny“. Prinášame dvojdielny článok o lietadle, ktorému prischol prívlastok lietadlo duchov.
Podľa správ americký rádiolokátor zachytil 8. decembra 1942 lietadlo mieriace k Pearl Harbor zo smeru od Japonska. K boji proti nemu vzlietli dve stíhačky. Ukázalo sa, že ide o predvojnovú stíhačku typu P- 40, aká bola nasadená na obranu Pearl Harbor o rok skôr, ale od tej doby sa do bojov nezapojila. Chýbal jej pristávací podvozok a niesla stopy po strelách. Pilot ležal zrútený cez ovládacie prvky a zdalo sa, že je zakrvavený. Potom stíhačom zamával a strmhlavým letom sa zrútil. Pri obhliadke vraku sa však jeho telo nenašlo. Za to po ňom ostal denník a v ňom zápis, že lietadlo sa zdržiavalo na filipínskom ostrove Mindanao, viac ako 1 600 kilometrov ďaleko.
Čo sa stalo s pilotom? Ako s lietadlom pristál alebo vzlietol bez podvozku? Keď bolo pred rokom zostrelené, ako a kde pilot žil? Opravil stroj natoľko, aby sa v ňom mohol pokúsiť vrátiť na základňu?
Všetky tieto otázky si kladú ľudia, ktorí si lámu hlavu, ako pilot taký nevšedný let vôbec mohol zvládnuť. Najbežnejším vysvetlením je to, že sa mu nejakým spôsobom podarilo poškodené lietadlo opraviť, ale bez podvozku musel na spiatočnej ceste improvizovať.
Lietadlo duchov s označením P- 40 dozaista predstavuje nepochopiteľnú záhadu. Napriek tomu, že sa tento príbeh opakuje na rôznych internetových stránkach, a dokonca i v knihe, bohužiaľ nie je pravdivé.
Plukovník Robert Lee Scott, jeden z popredných amerických es vo vojne v Tichomorí, vydal v roku 1943 autobiografiu God Is My Co-Pilot (mojim druhým pilotom je Boh) a tá bola o dva roky neskôr v Hollywoode sfilmovaná. Ešte v tom roku mu vyšla aj druhá kniha, zbierka poviedok Damned to Glory (Odsúdený k sláve). Pokračujeme druhou časťou článku.