videní: 1.8K
Jeden z najúžasnejších ľudských činov sa spochybňuje aj v súčasnosti. Prečo vesmírny modul nezanechal stopy na povrchu Mesiaca? Prečo vlajka veje, aj keď na Mesiaci nefúka vietor? Podobné otázky sú stále predmetom diskusií. V rámci dvojdielneho článku si zhrnieme základné fakty, ako aj motiváciu USA niečo také hypoteticky predstierať.
Astronaut lode Apollo XI Neil Alden Armstrong 21.júla 1969 o 2:56 ako prvý človek kráčal po Mesiaci. Po prvom dotyku s mesačným povrchom predniesol pamätnú vetu: „That’s one small step for man, one giant leap for Mankind (v preklade „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“). Odvtedy sa začali šíriť rôzne teórie, ktoré spochybňovali a de facto stále spochybňujú úspech vesmírneho programu Apollo XI. Napriek tomu, že vedecká ovec uznáva úspech vesmírnej misie a je presvedčená, že človek po Mesiaci naozaj kráčal, nájdu sa aj hypotézy, ktoré tvrdia opak. Podľa nich sa misia Apollo XI nikdy neuskutočnila a všetko sa odohralo a zaznamenalo na Zemi.
Prečo by ale Spojené štáty americké niečo také predstierali? Treba spomenúť, že let človeka na Mesiac sa uskutočnil počas studenej vojny, keď sa USA a ZSSR predbiehali vo vojenskom aj vesmírnom výskume.
Podľa novinára a autora dokumentárneho filmu „Cestou na Mesiac sa stalo niečo zvláštne“ Barta Sibrela si Američania nemohli dovoliť ďalšiu vesmírnu porážku. V roku 1957 sa Rusom ako prvým podarilo vyslať na obežnú dráhu Zeme umelú Družicu (Sputnik). Spojené štáty americký vypustili svoj prvý satelit o 4 mesiace neskôr. Ale to sa už nerátalo. Potvrdzujú to aj vyhlásenia vtedajšieho amerického viceprezidenta Lyndona B. Johnsona: „Svet vníma prvého vo vesmíre ako prvého. Bodka. Druhý vo vesmíre znamená druhý vo všetkom.“ Druhý tvrdý úder pre Američanov prišiel 12.apríla 1961, keď Rus Jurij Gagarin (1934 až 1968) letel ako prvý človek do vesmíru, a to na palube vesmírnej lode Vostok 1. Pokračujeme druhou časťou článku, kde sa pozrieme na nejasnosti, ale aj na iné známe fámy.
Zdroj: interestingengineering| topdesat
