videní: 1.4K
Prinášame vám trojdielny článok o Halleyho kométe. Totiž výskumy britského astronóma menom Edmund Halley objasnili množstvo záhad ohľadom vesmírnych telies. Tie tak prestali byť vnímané ako božské znamenia a stali sa predmetom vedeckého bádania. Začíname prvou časťou článku.
Kométy boli po stáročia základom vízií mnohých veštcov, priživujúcich sa na ľudovej poverčivosti. Presné predpovede britského astronóma Edmunda Halleyho (žil v rokoch 1656 až 1742) zbavili nebeské telesá tajomnosti. V roku 66 – ako sme už písali v jednom z našich článkov – zvláštny záblesk osvetlil nebo nad Jeruzalemom. Obyvatelia, ktorí očakávali blížiace sa podmanenie si mesta Rimanmi, si úkaz vysvetlili ako neblahé znamenie oznamujúce to, o čom nik nepochyboval. O rok neskôr do mesta triumfálne vtrhlo cisárske vojsko pod vedením Tita Flavia.
Toto je prvá zmienka o pozorovaní Halleyho kométy, ktorá si na svoje pomenovanie musela počkať zhruba 1 600 rokov, kým ju skúmal britský astronóm, ktorého meno v súčasnosti nesie. Prínosom E. Halleyho, súčasníka Isaaca Newtona (žil v rokoch 1642 až 1727), nebola ani tak predpove’d, že kométa, ktorú pozoroval v roku 1682, sa vráti v roku 1758, ale skôr dôkaz, že kométy sú súčasťou slnečnej sústavy a že ich objavenie sa na oblohe je riadené fyzikálnymi zákonmi a nie Božou vôľou, ako sa dovtedy verilo.
Zatmenie slnka vedeli ľudia predpovedať už pred 3 000 rokmi, ale kométy boli predmetom nezvyčajných špekulácií až do 17. storočia. Ale čo okrem ich súvislosti s významnými udalosťami najviac fascinovalo ľudí, ktorí ich zo Zeme pozorovali? nepochybne to bol ich tvar. Kométa sa skladá z troch častí: z jadra, komy a chvosta. Posledná časť je rozhodne najpôsobivejšia. Keby kométa nemala chvost, bolo by náročné ju odlíšiť od mimoriadne žiarivej hviezdy. Staroveké civilizácie si najviac lámali hlavu nad významom zvláštneho svietiaceho chvosta, ktorý považovali za znamenie ukazujúce smer cesty k želanému cieľu. Pokračujeme druhou časťou článku.
