videní: 1.2K
Delfy, ktoré sa nachádzajú v kraji Fokida, sa v staroveku pyšnili chrámom zasväteným Apolónovi. Žili v ňom kňažky, ktoré po upadnutí do tranzu tlmočili smrteľníkom predpovede boha krásy, umenia a veštenia.
Pýtické kňažky sedávali na zlatých kreslách nad trhlinami v podlahe chrámu. Žuvali listy vavrínu a oznamovali budúcnosť všetkým, ktorí ju prišli zistiť do najváženejšej veštiarne v klasickom Grécku. Ich poslanie vyžadovalo sľub poctivosti. Potom, čo si vypočuli obavy veriacich, zamumlali pod vplyvom výparov z trhlín niekoľko nezrozumiteľných veršov. Kňažky sa začali nekontrolovateľne pohybovať. V súčasnosti by ti zrejem ľudí vydesilo, ale vtedy to návštevníci veštiarne očakávali. Išlo o znamenie upadnutia do tranzu, a o to, že je zabezpečená prítomnosť Apolónovho ducha. Následne začali kňažky vyslovovať proroctvá.
Dá sa povedať, že Apolón sídlil v Delfách ešte predtým, ako mu v nich postavili chrám. Spočiatku bolo mesto na úbočí vrchu Parnasu, ležiace asi 10 kilometrov od Korintského zálivu, domovom bohyne Zeme Gaie. Ona bola pôvodne zdrojom všetkých veštieb. Ostatní bohovia ju natoľko uznávali, že sa zmocňovali jej chrámov, aby posilnili svoj vplyv na ľudí a získali si náklonnosť, ktorú veriaci cítili k bohyni Zeme. Práve takto získal Zeus svätyňu v Dodone a jeho syn Apolón chrámy v Delfách a Argose. Chrám Matky Zeme, ktorý v Delfách postavili Kréťania z vtáčích pier a včelieho vosku, prenechala Gaia titanke Themide a až po nej ho zdedil Apolón. Keď sa Apolón v Delfách usadil, ukradol Matke zemi veštiareň a z vavrínových vetiev si postavil vlastnú svätyňu. Zem z pomsty svätyňu zhltla a tú dvakrát nanovo postavil z kameňa. V tomto výnimočnom príbytku prijímal Apolón množstvo veriacich.
Pútnici z celého Grécka a aj z okolia stúpali na vrch Parnas, aby sa dozvedeli svoju budúcnosť. Dôveryhodnosť delfskej veštiarne potvrdil pochybovačný lýdsky kráľ Kroisos, keď poslal do niekoľkých gréckych veštiarní vyslancov, ktorí sa mali spýtať, čo panovník práve robí. Zo všetkých veštiarní odpovedalo správne len delfské orákolum. Na znak úcty venoval panovník veštiarni mnoho darov a posilnil tým svoj vplyv. Lenže delfské predpovede boli často nejednoznačné a niekedy ani nezneli ako veštby. Apolóna a Pýtie – delfské veštkyne – vnímali veriaci skôr ako radcov, než ako jasnovidcov. Najznámejšími odpoveďami veštiarne na obavy veriacich boli: „Spoznaj sám seba!“ a „Všetko s mierou!“ Ľudia Delfy považovali az spirituálne centrum a rok čo rok si doň chodili po radu. Významné postavenie si udržali takmer 200 rokov.
Zdroj: Delphicamping | topdesat
