videní: 1.7K
Prinášame pokračovanie druhej časti série článkov o Krakenovi, záhadnom mýtickom zvierati a hone, ktorý sa naň rozpútal. Kraken od pradávna desil námorníkov. Dnes je už situácia iná a o tomto zvierati – o kalmarovi obrovitom – už máme množstvo informácií. Ako sme priniesli aj v rámci prvej časti článku, jedným zabalzamovaným exemplárom sa pýši aj Prírodovedné múzeum v Londýne. Poďme však naspäť do Japonska.
Japonskí vedci z Tokia, sa rozhodli, že budú pozorovať vorvane s cieľom zistiť, kde sa chodia kŕmiť. Verili, že ich vorvane privedú k ich obľúbenej „maškrte“ – ku kalmanom. Návnadu hodili do Tichého oceánu neďaleko ostrovov Ogasawara a chytili mladú samicu. Merala 3,5 metra a vážila 50 kilogramov (čo je v podstate len zlomok v porovnaní s nálezmi 21 metrových a 275 kilogramových jedincov). Keď sa kalmar vynoril, stihli ho dôkladne vyfotografovať. Žiaľ, zviera po odchytení uhynulo.
Nafilmovať toto zviera v jeho prirodzenom prostredí, sa podarilo až v roku 2012 skupine vedcov pod vedením morských biológov, Edith Wodderovej a Steva O’Shea a zoológa Tsunemi Kubodera. Išlo o náročnú úlohu, keďže tvor žije vo veľkých hĺbkach. Už predtým sa o to pokúšalo niekoľko výprav vrátane expedícií pod záštitou National Geographic a britskej televízie BBC. V roku 2002 sa pod vedením Angela Guerru z Inštitútu morského výskumu patriaceho pod Najvyššiu radu vedeckých výskumov (CSIC) uskutočnila španielska expedícia Kraken. Na oceánografickej lodi Investigador priplávali k loveckej oblasti Carrandi ležiacej severovýchodne od mesta Gijón a na tri bóje pripevnili niekoľko kamier, ktoré nakrúcali v hĺbke 400 až 800 metrov. Neprístupný Architeuthis dux sa však neukázal.
V roku 2011 paleontológ Mark McMenamin z vysokej školy Mount Holyoke College (USA) oznámil, že v chránenej oblasti Berlin-Ichthyosaur State Park v Nevade našiel úkryt druhohorného krakena. Vedec sa domnieval, že dôkazom, že bájny tvor žil a že bol agresívny, sú stopy na kostiach deviatich 15 metrových ichtyosaurov, žijúcich v triase pred 248 až 206 miliónmi rokov. Ich pozostatky sa našli v nevadskom nálezisku. Dovtedy bola vysvetlením záhadného úhynu toľkých veľkých zvierat na jednom mieste hypotéza, že sa otrávili jedovatým druhom planktónu. Paleontológ, je toho názoru, že zvláštna poloha tiel ichtyosaurov naznačuje, že nezhynuli v rovnakom čase. Dodáva, že stopy na stavcoch ichtyosaurov pripomínajú odtlačky od prísaviek na ramenách hlavonožcov a veľké množstvo polámaných rebier znamená, že ich udusilo oveľa väčšie zviera, ako boli ony. McMenamin na záver tvrdí, že takto niečo mohol dokázať iba viac ako 30 metrový morský netvor, pravdepodobne chobotnica alebo obrovský kalmar, teda kraken.
