videní: 1.3K
Stredoveká tajomná veda zvaná alchýmia v sebe ukrýva mnoho záhad. Jej tajomnosť tkvie v pracovných postupoch, ako aj v ľuďoch, ktorí ju ovládali. V minulosti žilo veľa naivných osôb, ktoré rovnako ako alchymisti verili, že sa kovy dajú premeniť na zlato.
Alchýmia má korene v starobylom Egypte v spojitosti s Alexandrijčanom Hermom Trismegistom. Najväčší rozmach dosiahla v stredoveku. Vtedy táto stará a záhadná veda zažívala výrazné premeny. Po prvej etape, založenej na ohurovaní bežného ľudu, sa alchymisti poustili do hľadania odpovede na jednu z najvýznamnejších otázok tejto vedy. Chceli prísť na to, ako sa dajú premeniť „bezcenné“ kovy, ako napríklad olovo, na zlato. Začalo sa hľadanie plné otáznikov a záhad. Bolo treba nájsť kameň mudrcov.
V prvej fáze dejín alchýmie v 13. a 14. storočí sa alchymisti venovali zafarbovaniu bežných kovov, čím často balamutili publikum. To verilo, že učenci dokážu zmeniť jeden druh kovu na iný. Skutočný záujem o alchýmiu prišiel až v jej druhej etape (zhruba od 14. storočia do 17.), keď v nej nastal teoretický aj praktický pokrok. Hlavnou motiváciou bolo nájsť vytúžený lapis philosophorum, teda kameň mudrcov a nemenej vytúžený elixír života. Toto snaženie spájalo alchýmiu s chémiou a medicínou. Mnoho alchymistov sa pokúšalo premeniť olovo na zlato. Medzi najznámejších z nich patrili Anau de Vilanova, Paracelsus alebo Albert Veľký. Okrem nich sa o zázračný čin pokúšalo mnoho ďalších učencov, ale tí sa na výslnie dejín nedostali. Nikomu z nich sa však nepodarilo zostaviť mysteriózny vzorec. Keby sa tak stalo, určite by alchýmia neostala takou tajomnou vedou, akou je dnes.
Napriek tomu žili ľudia, ktorí prispeli k získaniu kameňa mudrcov. Jedným z nich bol Miguel Escoto, ktorý vo svojej knihe O alchýmii uvádza zaručený recept, ako premeniť olovo na zlato, lenže tento postup je neoveriteľný, keďže obsahuje nerozlúštiteľné prísady, ako koreň karče alebo africkú tukiu. Pokračujeme druhou časťou článku.
Zdroj: World Finance | topdesat
