videní: 1.4K
V rámci tohto dvojdielneho článku s názvom Človek premenený na vlka a vytie na mesiac sa spoločne pozrieme na človeka premeneného na vlka, číhajúceho na svoje obete za mesačného svitu. Táto predstava existuje v mysliach ľudí už od nepamäti. Črty tohto mýtu ostávajú skryté v najrôznejších kultúrach planéty.
Ľudská predstavivosť vytvorila ohromnú zbierku bytostí, ktoré sú napoly ľuďmi a napoly zvieratami. Ony boli zosobnením najtajnejších túžob a obáv ľudstva od jeho počiatkov. Toto biologické odbočenie možno nájsť vo všetkých kultúrach. Zoznam desivých aj menej desivých tvorov je veľmi rozmanitý: od žien premenených na vtáky, cez chlapov v podobe netopierov alebo vlkov, po opičích ľudí a bohov, ktorí sa menia na hady, alebo sa prevtelia do zvieracích tiel pomocou média – šamana – počas uzmierujúcich rituálov. Zviera sa stáva stvoriteľom, spojencom alebo nepriateľom. Človek od neho preberá cnosti, alebo je beštia zosobnením jeho strachu a obáv. Výzor tajomných tvorom je dielom fantázie. A tieto výtvory sa zachovali dodnes.
Podľa bohatej keltsko-írskej mytológie bol vlk posvätným zvieraťom boha Lugha (vyslovuje sa „lúa“, pozn. redaktora). Toto pohanské božstvo sa neskôr dostalo aj do rímskeho panteónu. V epických básňach Leabhar Gabhála, ktoré uchováva univerzita Trinity College v Dubline, bol Lugh boh a hrdina, majster zručnosti, oživovateľ mŕtvych, matematik, hudobník a architekt. Pri rôznych iniciačných rituáloch považovali za jeho symbol vlka. Ten sa spája aj s niektorými svätými, ako napríklad so sv. Františkom z Assisi. Stotožnenie človeka s týmto zvieraťom sa spomína už v klasických literárnych dielach. Podľa povesti založili Rím, bratia dojčení vlčicou. Existuje množstvo príbehov, v ktorých sa hlavný hrdina premenil na túto šelmu. V stredoveku vlci symbolizovali zlo. V niektorých častiach Biblie možno nájsť prejavy odporu k vlkom, ale dá sa predpokladať, že tie pramenili zo strachu pastierov, ktorí vlka považovali za úhlavného nepriateľa. Pokračujeme druhou časťou článku.
