videní: 2.1K
Pokračujeme druhou časťou článku o tajomných pánoch, ktorí prišli obdarovať do Betlehema novonarodeného Ježiša Krista. V súvislosti s biblickými príbehmi ostáva aj po tisícročiach stále mnoho nejasností. Ako sme už písali v prvej časti článku, niekoľko z nich sa vám budeme snažiť objasniť respektíve bližšie priblížiť.
Skutočne boli mudrci? Slovo „mudrc“, ktoré sa spomína v Biblii, pochádza zo slova ma – ku – ish – ti v jazyku elamite, ktorý je v súčasnosti mŕtvym jazykom, ktorý sa používal v Perzskej ríši počas 4. Až 6. Storočia pred našim letopočtom. Toto slovo sa neskôr poperzštilo na ma-gu-u-sha a do akkadčiny prešlo ako ma-gu-shu, a stadiaľ bolo prebraté do gréčtiny ako magi. Verí sa, že toto prídavné meno odkazuje na jednu perzskú kňazskú kastu z obdobia Achaimenovskej ríše, ktorá slúžila ako poradný orgán pre učencov a ku ktorej patrili aj Traja králi. Táto hypotéza je založená na nájdených dokumentoch z obdobia vlády Konštantína I. a na synodálnom liste z Apoštolského koncilu v Jeruzaleme z roku 836, v ktorých sa píše, že v roku 614, keď perzskí vojaci ničili všetky kresťanské svätyne v Palestíne, ušetrili Baziliku zrodenia v Betleheme, pretože na jej priečelí zbadali mozaiku znázorňujúcu obdarovanie Troch kráľov, ktorých vojaci považovali za svojich krajanov.
Pokiaľ ide o ich pravé mená, prvýkrát sa objavujú tak, ako ich poznáme dnes, v Bazilike Svätého Apolinara Nového (v Ravene, Taliansko). Na jednom z vlysov je znázornená procesia panien sprevádzaných troma osobami oblečenými v perzskom štýle, s frýgskou čiapkou, ktoré nesú obety. Nad ich hlavami sú napísané tri mená: Melichar, Gašpar a Baltazár. Západná kresťanská viera oficiálne uznala tieto tri mená počas pontifikátu pápeža Leva I. Veľkého v 5. Storočí, zatiaľ čo grécka tradícia ich spomína ao Appellicona, Amerína a Damascona a židovská zas ako Magalatha, Galgalatha a Serakína.
Všeobecne sa domnievame, že boli traja. Objavujú sa však aj iné mená. Podľa zachovaných historických zdrojov, mohli byť aj dvaja či štyria, ale dokonca aj 12.