videní: 3.2K
Palác v Knosse na gréckom ostrove Kréta, ktorý bol postavený okolo roku 1 600 pred našim letopočtom, bol dejiskom legendy o Minotaurovi. Tento architektonický skvost odráža vyspelosť minojskej kultúry. Výkopové práce sa začali začiatkom 20. Storočia pod vedením britského archeológa menom Arthut Evans. Jeho tajomný interiér však ostáva aj naďalej záhadou. Pohodlne sa usaďte, začíname prvou časťou článku.
O pôvode gréckych mýtov vieme len veľmi málo: ich vznik sa hmlisto objavuje niekde na počiatku vekov. Niet pochýb o tom, že mnoho gréckych bohov je totožných s indoeurópskymi božstvami. Obdobie usídľovania sa tohto národa v dnešnom Grécku je však obostreté rúškom nejasností. Niektorí archeológovia sa pokúšali zasadiť túto civilizáciu do najstaršieho obdobia mladšej kamennej doby – tj. 5 000 rokov pred našim letopočtom – iní zasa udávajú oveľa skoršú dobu 2 000 rokov pred našim letopočtom. Od roku 2 000 pred našim letopočtom táto veľkolepá civilizácia zažila na ostrove Kréta rozkvet. Z pohľadu mocných Atén 5. Storočia ich kontrola nad morom, tzv. talasokracia, umožnila Kréťanom podmaniť si obyvateľstvo Grécka. I keď v súčasnosti sa tieto fakty spochybňujú, v dejinách sa zachovalo meno mocného kráľa Minosa, ktorého príbeh zaznamenali Hesiodos a Homér vo svojich dielach Práce a dni a Iliada.
Jeden z najkrajších príbehov gréckej mytológie rozpráva o tom, ako krétsky kráľ Minos uvalil na svojich poddaných rutú povinnosť: každoročne museli obetovať šesť panien a šesť mládencov pre Minotaura, monštrum, netvora s ľudským telom a býčou hlavou, ktorý bol uväznený za múrmi labyrintu so spleťou chodieb v paláci v Knosse. Ariadna, kráľová dcéra, zamilované do Tézea, požičala tomuto mládencovi klbko nite, ktoré dostala od Dédala, vynálezcu a architekta labyrintu. Aténsky hrdina zobral klbko, chytil jeho koniec, vošiel do labyrintu a postupne ho odmotával. Takto prechádzal spleťou chodieb, ktoré ho zaviedli až za Minotaurom, s ktorým napokon raz a navždy skoncoval. Tézeus splnil svoj sľub, oženil sa s Ariadnou, ale za krátko ju opustil na ostrove Naxos, kde ju potom utešoval Dyonízos. O rozlúštení starého písma či obetách bohom pokračujeme v druhej časti.
