videní: 2.0K
Vitajte pri druhom pokračovaní článku s názvom Záhadné rukopisy Esejcov. Esejci patria medzi pradávne spoločenstvo, ktoré žilo v rozmedzí 3. storočia pred našim letopočtom až prvého storočia nášho letopočtu v Kumráne na brehoch Mŕtveho mora. Ich pôvod je nejasný a odborníci sa nevedia zhodnúť, kde sa objavili prvýkrát. Veríme, že si pokračovanie článku, ktoré je druhým a zároveň posledným, vychutnáte. Poďme na to.
Po tom, ako sa ľudia vyjadrili, že nechcú helenistickú formu vlády, sklamaní esejci sa rozhodli žiť v ústraní v Kumráne na severnom brehu Mŕtveho mora. Babylonská hypotéza sa zakladá na historických alúziách, ktoré sa objavujú v takzvanom Damaskom dokumente, nájdenom v starovekej synagóge v Káhire. Nachádzajú sa v ňom jasné a zreteľné správy o esejcoch a ich vyhnanstve.
Rímsky geograf Plínius Starší, ktorý žil v rokoch 23 až 79 nášho letopočtu, vo svojom slávnom diele Naturalis Historia (v preklade Prírodoveda) detailne opisuje spoločenstvo esejcov: „Na západnom brehu Mŕtveho mora, ale ďalej od škodlivých výparov pobrežia, žila osamotená komunita esejcov, významnejšia ako ostatné národy sveta, pretože nemajú ženy a vzdali sa akejkoľvek sexuálnej túžby. Neplatia peniazmi a spoločnosť im robia len palmy. Každý deň tu mnoho ľudí hľadá útočisko a nie sú to len ľudia unavení životom, ale aj tí, ktorých sem priviedla nestálosť osudu a osvojili si ich zvyky. Po mnoho stáročí, čo je niečo neuveriteľné, tu prebýva ľud, v ktorom sa nikto nerodí. Taká plodná je pre nich nechuť k životu, ktorú cítia iní ľudia“.
Bol Ježiš esejcom? Pápež Benedikt XV. vo svojej knihe Ježiš Nazaretský tvrdí, že apoštol Ján Krstiteľ „a možno Ježiš a jeho rodina“ boli spojení so spoločenstvom esejcov. Svoje tvrdenia zdôvodňuje „mnohými spoločnými znakmi, ktoré majú rukopisy z Kumránu s kresťanskými správami“. Benedikt zastáva názor, že Ježiš Nazaretský sa nestránil nečistých ľudí (ako to robievali esejci) a dokazuje to na zmiešanej skupine, ktorú vytvoril pri menovaní apoštolov. Zvolil si dvoch členov hnutia zelótov – Šimona a Judáša Iškariotského, jedného publikána apoštola Matúša, štyroch rybárov Šimona Petra, Andreja, Jána a Jakuba, a dvoch mužov gréckeho pôvodu – Filipa a Andreja.
