videní: 2.0K
Po tri desaťročia sa paleontológovia z celého sveta delili na dve skupiny. Prvá verí, že trpasličí T-Rex existoval, a druhá tvrdí, že takýto tvor po Zemi nikdy nekráčal.
Mal T-Rex vôbec mláďa? V roku 1988 paleontológ Robert Bakker a jeho kolegovia z prírodovedeckého múzea v Clevelande preklasifikovali exemplár, ktorý objavili v roku 1942 a bol vystavený v múzeu. Bol to prvý známy člen malého nového druhu, ktorý pokrstili ako Nanotyrannus.
Potom v roku 2001 ďalší tím objavil takmer úplnú kostru malého Tyrannosaura v blízkosti mesta Ekalaka v Montane v bohatej a intenzívne študovanej fosílnej formácii známej ako Hell Creek. Stvorenie sotva väčšie ako kôň pomenovali Jane, ale čoskoro ho klasifikovali ako mláďa Tyrannosaura Rexa. Malá časť odborníkov ale tvrdila, že je to novoobjavený druh Nanotyrannusa. Vychádzali z morfológie lebky a kostí, ktoré sa podľa nich od dospelého druhu T-Rex líšia.
V nedávno uverejnenej štúdii, vedci pod vedením Holly Woodwardovej z Oklahoma State University, vykonali mikroskopickú analýzu vzoriek z vnútra kosti holennej a stehennej. Táto technika, známa ako paleohistológia potvrdila, že išlo o nezrelých jedincov – takže mláďatá T-Rexa. Autori štúdie povedali, že existencia Nanotyrannusa sa zdá byť veľmi nepravdepodobná.
Čo bol vlastne T-Rex zač?
Išlo o obrovského dravého teropóda, ktorý dnes patrí medzi najznámejšie dinosaury. Žil pred 68 až 66 miliónmi rokov vo vrchnej kriede, nájdený bol na západe Severnej Ameriky. Rovnako, ako iné tyrannosauroidy to bol dvojnohý mäsožravý dinosaurus s masívnou lebkou, udržiavanou v rovnováhe pomocou dlhého chvosta. V každej čeľusti mal rad zakrivených a vykrajovaných zubov dorastajúcich do dĺžky až 15 centimetrov, ktoré sa po vypadnutí alebo zodratí postupne nahradzovali, čo sa dialo po celý život.
Jeho predné končatiny boli veľmi malé a disponovali iba dvoma prstami. Pravým opakom jeho predných končatín boli jeho dlhšie a mohutnejšie zadné končatiny. Na oboch zadných končatinách mal po štyri prsty, vrátane prvého, ktorý bol malý a nedotýkal sa zeme. Práve kvôli tejto “anomálii” sa stal terčom vtipov a zdrojom zábavy.
Dodnes bolo objavených zhruba 30 exemplárov tohto rodu, z ktorých niektoré sa zachovali takmer ako kompletné kostry. Prvé pozostatky tohto obrieho teropóda boli objavené už v roku 1874 blízko mesta Golden v Colorade. Dnes si môžete pozrieť kostru tohto kedysi hrôzostrašného dinosaura v niekoľkých múzeách v Amerike, ale narazíte naňho aj v Paríži, Spojenom kráľovstve či v Nemecku.
Zdroj: sciencealert| topdesat
