videní: 2.8K
Bojiská sú scénami krvipreliatia, zabíjania a mrzačenia. Asi nás ani neprekvapuje, že sa stávajú najobvyklejšími arénami nadprirodzených javov. Ozveny vzájomnej nenávisti, ktoré pociťujú príslušníci nepriateľských vojsk, a spáchané násilie akoby sa stále ozývali v miestach vojnových konfliktov a bojových polí.
Mnohí návštevníci a turisti, ktorí sa tieto miesta rozhodnú navštíviť, často rozprávajú o tom, že sa stretli s čímsi čudesným. Spomínajú, že sa cítili byť niekým pozorovaní, iní zahliadnu strašidelné svetlá, ďalší cítia zóny chladu a počujú vzlyky a stonanie duchov dávno minulých mŕtvych vojakov. Poďme sa spoločne pozrieť, kde sa tieto miesta nachádzajú a čo sa tam vlastne deje.
Jedným z najznámejších britských bojísk je Culloden Moor na škótskej vysočine. Krutý a krvavý boj, ktorý zúril onoho dňa v roku 1746, trval necelých 46 minút. Následky týchto jatiek však pretrvávajú dodnes. Prívrženci britského stuartovského panovníka Jakuba II. – nazývaní aj jakobiti – na tomto poli uskutočnili poslednú bitku s vládnymi oddielmi vedenými princom Viliamom, vojvodom z Cumberlandu. Stalo sa tak pod velením mladého nasledovníka trónu – princa Karola nazývaného aj Bonnie princ Charlie, ktorý sa pokúšal obnoviť vládu stuartovskej monarchie. Jakobiti šli do boja vo chvíli, keď sa vyčerpaní vracali z márnej výpravy, po mnohých dňoch pochodovania. Vojvoda mal veľkú presilu a princovi vojaci neboli zvyknutí bojovať v bahnitom teréne. Bitka začala delostreľbou, ktorá zdecimovala jakobitské sily. Bonnie Princ Charlie bol ďaleko od prednej línie, takže jeho muži nemal kto viesť. Nemali riadny plán boja. Krv začala tiecť prúdom v momente, keď sa konečne rozhodli zaútočiť ako oddiely, ktoré prežili delostreleckú paľbu.
Boli však pobití do jedného. Aj tí, ktorí sa rozhodli ujsť. Princ Charlie sa však zachránil a ušiel do Talianska. Do svojej vlasti sa už nikdy nevrátil.
Návštevníci miesta bojiska hovoria o častých tajomných udalostiach. Dochádza k nim predovšetkým v deň výročia bitky. Mnohí z nich videli prízraky vojakov, počuli rinčanie zbraní a výkriky plné bolesti. Taktiež hovoria o prízraku vysokého vojaka, ktorý hlasno kričí: „Porazení!“
