videní: 4.6K
Približne pred 160 rokmi nachádzali obchodníci v New Orleans pred dverami lístok podobného znenia: „Veľavážený pán Massini, dúfame, že budete taký láskavý a dáte nám tisíc dolárov, ak vám je život milý. Srdečne vás prosíme, aby ste ich dali za dvere do 4 dní. Ak tak neurobíte, prisaháme vám, že z vašej rodiny neostane ani prach. S pozdravom a dúfame, že ostaneme priatelia.“ Namiesto podpisu bola čiernou farbou namaľovaná ruka s talianskou dýkou. Podľa toho aj zločinecká skupina dostala názov Čierna ruka.
Prístavné mest New Orleans bolo významným obchodným strediskom. Útočisko si v ňom našlo množstvo – okrem iných – aj Talianov. Mnoho z nich práve zo Sicílie. Darilo sa v ňom aj mafii importovanej zo Sicílie. Mafia oberala svojich. Neskoršie i v iných amerických mestách. Zaúčala sa na svojich. Prišelci boli bezbrannejší ako Američania, nemal ich kto vypočuť, nemal sa ich ani kto zastať. Keď sa mafia rozrástla, siete rozhodila po celej krajine a , pravdaže, nielen na Talianov.
Po páde železnej opony sa na Floride usadilo veľa emigrantov z Ruska a niektorým sa veľmi dobre darilo. Okrádali ale i vraždili ich vlastní krajania. Po páde komunizmu často prichádzali do Prahy na nákupy ruskí občania. Nakúpiť si najmä texasky. Sebe, prípadne susedom alebo kamarátom. Ruská mafia bola krutá, kto sa zastane úbožiakov v cudzom meste za oceánom? Ukrajinská mafia vydierala krajanov, ktorí si u nás našli prácu.
K najbližším sme boli krutí i u nás. Už Jozef Miloslav Hurban sa v knihe od Silvestra do Troch kráľov ponosuje: „Iné národy podopierajú svojich učených mužov, umelcov, kupcov, mechanikov. A čo robí so svojimi schopnými hlavami náš národ?“ Podľa Hurbana: „Sám si po nich blatom hádže alebo hádzať skalie na nich dovoľuje.“ Od tých čias sme aj v tomto pokročili, a snáď ešte usilovnejšie hádžeme po sebe blato a kamenie.
#/media/File:Black_Hand_Wanted_Poster.jpg){kind=link}