videní: 3.2K
Nedobytný Atlantický val sa budoval niekoľko rokov. Spojenecké vojská ho rozvrátili za niekoľko hodín.
Keď v decembri 1941 Japonsko a Nemecko zatiahli do vojny aj Spojené štáty americké, Hitlerovi rýchlo došlo, aké nebezpečenstvo mu reálne hrozí. Ak sa angloamerické vojská vylodia na západe, môžu ho spojenci zovrieť do klieští – a to sa nesmie stať.
Hitler rýchlo začal konať. Keďže bol najgeniálnejší z najgeniálnejších, sám vypracoval plán Atlantického valu. Začali ho budovať už 14. decembra. Bola to však náročná úloha. Obranný val, ktorý svet jakživ ešte nezažil, sa mal tiahnuť od severného pobrežia Nórska cez pobrežie Dánska, Belgicka, Francúzska až po Španielsko. Opevnenie malo dosahovať dĺžku až 4 tisíc kilometrov.
Na začiatku stavba napredovala pomaly. Hitler penil. Muselo sa nasadiť rýchlejšie tempo. A to bezodkladne. Na stavbe sa podieľalo viac ako 400 tisíc ľudí. Na útočníkov bolo pripravených množstvo nástrah – a to vo vode i na pobreží. Nechýbali betónové kužele, zubaté trojhrany z ocele, mreže s ostrými oceľovými hranami. Rozmiestnili sa míny. Veľmi veľa mín. Maršal Erwin Rommel, ktorý bol mínami azda posadnutý, ich nechal rozmiestniť šesť a pol milióna.
6. júna sa začala invázia spojeneckých vojsk. A to súčasne na viacerých miestach. Aspoň sa tak zdalo. Kamufláž bola dokonalá. Útoky sa rozvíjali predovšetkým v Normandii.
Vládlo hrozivé počasie. Pršalo, more bolo búrlivé. Vial silný a studený vietor. Iba šialenec by v takom počasí zaútočil. Preto nebol informovaný ani Rommel, neinformovali ani Alfreda Jodla. Ani Hitlera. Veď mohlo ísť o planý poplach.
Hitlera krátko po desiatej zobudili a informovali o činnosti nepriateľa v Normandii. Hitler váhal, podľa spravodajských služieb mal prísť úder na Calais. Normandiu považoval za odpútanie pozornosti. Váhal až do večera. Až následne posilnil vojská v Normandii.
Atlantický val zostal po niekoľkých hodinách nefunkčný. V ten večer bolo o invázii rozhodnuté. Boje sa síce ešte len začínali, ale spojenecké vojská sa už pevne zachytili na pobreží.
