videní: 2.1K
Je až neuveriteľné, koľko absurdít súvisí s jedinou udalosťou, s pripojením Rakúska k fašistickému Nemecku. Ťaženie za svetovládou sa začalo. Stačilo len tak málo – iba 27 rozčúlených telefonátov.
Poďme pekne po poriadku. Absurdita číslo 1: pripojenie Rakúska k fašistickému Nemecku sa neodohrávalo prostredníctvom volieb, ako by sa dalo predpokladať, ani plebiscitom, ani slobodným rozhodnutím rakúskej vlády, ba ani vojenským zásahom. Nadiktovali ho telefónom. Ťaženie za svetovládou sa mohlo začať.
Hans Bernd Gisevius píše o führerovi: „Alfou i omegou všetkých Hitlerových úvah je použitie násilia, o ktorom skutočný štátnik vôbec neuvažuje ak o ultima ratio. Diktátor pritom vždy myslí iba na násilie v najextrémnejšej, najbrutálnejšej podobe.“ Najbrutálnejšie násilie bolo použité aj v roku 1938 proti Viedni.
Ani obrovská štvavá kampaň nezlomila odpor rakúskych čelných predstaviteľov proti spojeniu s Nemeckom. Naopak, rakúsky kancelár menom Kurt Schuschnigg vyhlásil referendum a počítal s tým, že dve tretiny obyvateľov Rakúska podporia nezávislosť Rakúska. Hitler – pochopiteľne – zúril. Nastúpilo vydieranie za vydieraním. Nariadil hneď odvolať referendum, hneď odvolať Schuschnigga a vymenovať zaňho ministra vnútra Arthura Seyss-Inquarta – nacistu.
Medzi ríšskym snemom, nemeckým veľvyslanectvom vo Viedni aj priamo s rakúskou vládou nasledovalo 27 rozčúlených telefonátov. Vláda ustúpila. Do ulíc vo Viedni aj v iných mestách vyrukovali rakúski nacisti a ich priaznivci. Čvarga triumfovala. Muži i ženy vrieskali a tancovali vo svetle dymiacich faklí. Vykrikovali: „Preč so Židmi! Obesiť Schuschnigga! Nech Židia skapú! Preč s katolíkmi!“ Mladí výtržníci zaplavili židovské štvrte, rabovali obchody, mlátili ľudí okolo seba. „V tú noc sa z reťazí utrhlo samo peklo,“ napísal spisovateľ Carl Zuckmayer. To bola ďalšia absurdita.
Ďalšie paradoxy: Hitler zakrátko zlikvidoval Rakúsko ako krajinu ako celok, ale aj Viedeň ako jej hlavné mesto. Namiesto horného a dolného Rakúska sa ujal názov Horné a Dolné Poddunajsko. Výsmechom je aj fakt, že v tejto pokorenej krajine vstúpilo do fašistickej strany percentuálne viac členov ako v Nemecku. Rakúšania – podľa prameňov – tvorili 14 percent zlopovestných oddielov SS a 40 percent tých, ktorí vraždili v koncentrákoch.
