videní: 2.5K
Nacistickí pohlavári netušili, že sa raz niekedy ocitnú pred súdom. Ten deň prišiel. Norimberský tribunál im viac-menej všetky zločiny zrátal. Na jednom z úvodných zasadnutí sa ujal človek, od ktorého by to málokto čakal – sovietsky hlavný žalobca Roman Rudenko. Muž, ktorý vo svojej vlasti popáchal podobné zločiny.
Keď sa na jednom z úvodných zasadnutí ujal slova Roman Rudenko, jeho hlas burácal sieňou. Boris Polevoj, popredný sovietsky spisovateľ a pubicista, ktorý bol prítomný na procese, o tom napísal: „Myslím, že ešte ani raz nevystúpil obraz nacizmu tak dokonale ako dnes.“
Generál Rudenko doslova blčal hnevom, keď hovoril o cieľoch nacizmu: „Zničiť milióny ľudí. Zničiť celé štáty. Vyhladiť z povrchu Zeme národy, ktoré tu žili od nepamäti, aby nemecká ‚vyššia rasa‘ mala dostatok životného priestoru. Ponížiť zvyšky vykynožených národov na úroveň dobytka“.
Keď odznievali tieto slová v Norimbergu, na opačnej strane sveta sa dialo čosi podobné. No možno ešte horšie. Ibaže pod inou vlajkou, pod kosákom a kladivom, v mene inej idey. Stalin totiž už tri dni po vojne nariadil založiť sto nových koncentračných táborov. Nestačili tie stovky, ktoré za veľkého teroru v roku 1937 zovreli svojimi chápadlami celú krajinu?
Každý z gulagov bol plánovaný s kapacitou desaťtisíc miest. Zapĺňali sa. Valili sa sem vlny ďalších a ďalších „previnilcov“. Ponechal si si za hladomoru v rokoch 1946 až 1947 vrece obilia? Budeš sedieť tri roky. Ukradol si niekoľko kilogramov raže? Dostaneš 10 rokov. Vzala si si za muža cudzinca? Aj teba dáme do gulagu.
V Litve, Lotyšsku, na Ukrajine, v Moldavsku a inde sa bránili kolektivizácii. A vôbec, národy, ktoré si po vojne prisvojili Sovietsky zväz, boli podozrivé. Húfne ich vyháňali na Sibír. Bolo ich státisíce.
Komunistickí pohlavári tušili, lepšie povedané boli presvedčení o tom, že sa nikdy pred súd nepostavia. Víťazná mocnosť pretrvávala. Stalin skonal v posteli, usilovný kamarát Molotov ako 96 ročný taktiež.
