videní: 2.9K
Po uzavretí Paktu Molotov – Ribbentrop, ktorý sa podpísal 23. augusta 1939, pripadli pobaltské krajiny Sovietskemu väzu – Fínsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Besarábia. Nemecko vtrhlo do Nórska, Dánska, Belgicka, Holandska, Luxemburska a Francúzska. O necelé dva roky po podpísaní paktu sa dva totalitné režimy s nevídanou zúrivosťou vrhli na seba. Pakt o neútočení sa stal výsmechom dejín.
Čo sa odohrávalo na poľskom území po vypuknutí druhej svetovej vojny sme zhruba vedeli. Na oboch stranách sa používalo brutálne násilie. Menej však bolo známe to, ako si Sovietsky zväz prisvojoval krajinu za krajinou. Robil to v podstate rovnako ako nacisti krátko predtým: taktiež brutálnym násilím. Podrobnosti o týchto postupoch sa však dostávajú na povrch až postupne a niektoré až v ostatnom období. Pakt o neútočení tak znamenal rozdelenie Európy.
Prvé prišlo na rad Estónsko, ktoré podľa paktu Ribbentrop – Molotov patrilo do sféry sovietskeho vplyvu. Už po pár dňoch od podpisu paktu, dostali Estóni ultimátum povoliť na svojom území rozmiestnenie sovietskych posádok, vraj na „ochranu poriadku“. Estónsko sa bránilo.
Molotov – rovnako aj neskôr v iných krajinách – sľuboval Estónsku hory – doly: „My nebudeme Estóncom vnucovať komunizmus. Estónsko si udrží svoju nezávislosť, svoju vládu, parlament, zahraničnú i domácu politiku, armádu … Ničoho z toho sa nedotkneme.“ Keď estónsky minister zahraničiaK. Selter naďalej odmietal návrhy, Molotov spustil tentokrát inak: „Žiadam vás, nenúťte nás použiť silu proti Estónsku“. Estónci povolili.
O týždeň na to prišlo na rad Lotyšsko. Na stôl im bolo predostrené podobné ultimátum. Podľa prameňov sa Molotov vychvaľoval, že bol „veľmi tvrdý“ a povedal lotyšskému ministrovi W. Muntersovi, že „neodíde domov“ kým to nepodpíše. Čím sa líšili tieto – nazvime ich – rokovania od Hitlerovmu diktátu voči Československu?
Podobné podmienky musela prijať neskôr aj Litva. Jeden z jej zástupcov neskôr povedal, že rokovať s Molotovom bolo ako „hádzať hrach o stenu“.
Sovietsky zväz rozmiestnil v troch pobaltských krajinách 70 000 vojakov. Viac, ako ich mali všetky tri krajiny dohromady.
Vari svet nevidel, že fašistický a komunistický režim majú toho toľko spoločné?
