videní: 2.1K
Nielen na politickej scéne Slovenskej republiky sa slová málo kedy stretnú s činmi a ich uskutočnením. Inak tomu nebolo ani v Japonsku. Japonskí politici sľubovali mier. Krátko na to však vyprovokovali vojnu hneď na niekoľkých frontoch.
Písal sa rok 1926. Na japonský trón zasadá iba 26-ročný cisár. Aj on – už tradične – predostrel národu svoje predsavzatia. Povedal, že jeho vláda je obdobím „žiarivého mieru“. Mnohí tomu uverili. Aj také bolo Japonsko v prvej polovici minulého storočia.
Cisár od útleho veku cestoval po svete a rozšíril si obzory. V Japonsku to nebolo tradíciou. Sám Hirohito (1901 až 1989) sa na zahraničné cesty podujal. Navštívil Veľkú Britániu, Francúzsko, Holandsko či Vatikán. Predpokladalo sa teda, že nadobudol bližší vzťah k zahraničiu a Európe.
Bola tu však aj iná sila – sila armády. Tá sa čoraz intenzívnejšie dožadovala moci. Používala na to najprimitívnejšiu, ale aj najúčinnejšiu zbraň – nacionalizmus. Z nacionalizmu sa vykľuli zbrane, ktoré zahrmeli už v roku 1931.
V tomto roku Japonská armáda zinscenovala v čínskom Šen-jangu incident, ktorý následne použili ako zámienku na obsadenie troch mandžuských provincií, aby z nich neskôr vytvorili samostatný štát. Samostatný v rámci možností – bol pod nadvládou Japonska. Tento čin zarezonoval po celom svete. Spoločnosť národov ho odsúdila. Japonci sa urazili a zo Spoločnosti vystúpili.
Armáda ovládla takmer všetku politickú moc. Chceli docieliť, aby sa Japonsko stalo pánom a vládcom na východe Ázie. Nasledovala vojna za vojnou. Obdobie temna, ktoré môžme nazývať hocijako, len nie „žiarivým mierom“.
V Číne viedli Japonci vojnu nezvyčajne kruto. V troch veľkých mestách vyvliekli civilov, ženy a deti z ich domovov a postrieľali ich guľometmi. Iné krajiny neboli výnimkou. Bez vypovedania vojny zaútočili na americkú základňu Pearl Harbor, dobyli Thajsko, vylodili sa na Borneu.
Oberali o kolónie štáty, ktoré predtým Hirohito sám navštívil. Miesto pokoja zavládol duch vojny. Japonci sú podobne ako Nemci disciplinovaným národom. Nechali sa však ovládnuť takými diktatórmi, ako bol Hitler v Nemecku. Generál Tódžó bol v Japonsku predsedom vlády a mnohí ho porovnávajú práve k Hitlerovi. Kapitulácia bola podpísaná Hirohitom až v auguste 1945.
