videní: 67.8K
Počas druhej svetovej vojny chcel španielsky občan Juan Pujol García, ktorý zažil hrôzy fašizmu a komunizmu v Európe, spraviť zmenu. On a jeho manželka kontaktovali americkú a britskú spravodajskú službu, aby sa stali špiónmi, no obe strany ich odmietli. Tak sa z Garcíu stal nacistický agent.
Juan Pujol García sa narodil 14. februára 1912 v španielskej Barcelone. Po štúdiu na Maristes Valldemia mal niekoľko povolaní ako pred, tak po španielskej občianskej vojne: od chovateľa hydiny až po manažéra podniku. Vtedy ešte netušil, že čoskoro bude nacistický agent.
V roku 1931 si odkrútil povinných 6 mesiacov vojenskej služby v 7. pluku ľahkého delostrelectva. García vedel, že nie je vhodným kandidátom na vojenskú kariéru: nenávidel jazdu na koni a sám o sebe tvrdil, že mu chýbajú základné vlastnosti, ako lojalita či česť.
V roku 1940, v začiatkoch druhej svetovej vojny, sa García rozhodol, že “musí prispieť k dobru ľudstva” a postavil sa proti Francovmu režimu tým, že pomáhal Británii. O spolupráci s Britmi sa pokúsil celkovo trikrát, no tí ani raz neprejavili záujem o Garcíu ako o špióna. Preto sa rozhodol zaujať o čosi drastickejší prístup.
Vytvoril si totožnosť fanatického pro-nacistického španielskeho vládneho úradníka, ktorý mohol oficiálne podnikať obchodné cesty do Londýna. Získal tiež falošný diplomatický pas: oklamal tlačiara, ktorému povedal, že pracuje pre španielsku ambasádu v Lisabone.
Neskôr sa mu podarilo kontaktovať Friedricha Knappe-Rateyho, agenta nacistického Abwehru (spravodajská služba) v Madride s prezývkou “Frederico”. Ten Garcíovi poskytol špionážny výcvik, fľaštičku s neviditeľným atramentom a 600 libier na výdavky. Jeho pokyny boli presťahovať sa do Británie a získať na svoju stranu britských tajných agentov.
García sa ale namiesto toho presťahoval do Lisabon a pomocou britských turistických sprievodcov, kníh, magazínov, novín a v neposlednom rade aj kina vytvoril správu, podľa ktorej sa naozaj nachádzal v Londýne. V správe nacistom tvrdil, že cestuje po Británii, čo doložil britskými cestovnými lístkami.
Okrem toho si vytvoril celú sieť fiktívnych agentov, ktorí žijú v rôznych častiach Británie. Keďže ale nikdy nežil v Spojenom kráľovstve, dopustil sa niekoľkých chýb. O svojom kontakte v Glasgowe povedal, že “spraví čokoľvek za fľašu vína”, nevediac o tom, že Škóti ďaleko uprednostňujú iné alkoholické nápoje.
Jeho správy boli ale natoľko dôveryhodné, že sa stal terčom sledovania britskej kontrarozviedky MI5, ktorá na Garcíu spustila špionážny lov.
Vo februári 1942 sa so svojou manželkou skontaktovali so Spojenými štátmi, ktoré v tom čase vstúpili do vojny. Manželia kontaktovali nadporučíka amerického námorníctva Patricka Demoresta v Lisabone, ktorý rozpoznal Garcíov potenciál. Americký vojak potom kontaktoval svojich partnerov v Británii. Tí si uvedomili, akú škodu nacistom García napáchal.
Do Británie sa presťahoval v apríli 1942 a dostal krycie meno BOVRIL. Odvtedy pôsobil ako dvojitý agent. Briti Garcíovi zmenili krycie meno, pretože podľa jedného z pohlavárov kontrarozviedky je García “najlepší herec na svete”. Odvtedy ho nazývali Garbo.
Spolu so svojim partnerom Harrisom napísali nacistom celkovo 315 listov v priemere s 2.000 slovami, ktoré Nemcov zásobovali informáciami o Garcíovej fiktívnej sieti špiónov. Nacisti boli Garcíovimi výkonmi takí ohromení, že nemali za potrebu regrutovať ďalších tajných agentov v Británii.
Listy, ktoré nacistom písali, sa skladali z úplných výmyslov, ale aj z pravdivých vojenských informácií, ktoré mali ale nulovú výpovednú hodnotu. V niektorých prípadoch si García musel vymyslieť, prečo jeho fiktívni agenti nepodávajú správy načas. Napríklad nacistom ohlásil, že jeho fiktívny agent v Liverpoole ochorel tesne predtým, ako bola z tamojšieho prístavu vyplavená vojenská flotila lodí, takže o tejto skutočnosti nemohol informovať vopred. Na podporu tohto príbehu agent nakoniec zomrel, o čom informovali aj miestne noviny. Aby toho nebolo málo, García presvedčil Nemcov, aby vdove po fiktívnom agentovi vyplácali penziu. 🙂
Operácia Fortitude
V januári 1944 nacisti Garcíovi oznámili, že si myslia, že sa do Európy blíži obrovská invázia a žiadali si od Garcíu dostávať pravidelné informácie. Nemci mali správne informácie, išlo totiž o Operáciu Overlord, no García hral obrovskú úlohu v jej krytí prostredníctvom Operácie Fortitude.
Od januára 1944 do dňa D – 6. júna, poslal Garcíia viac ako 500 rádiových správ, čo znamená viac ako 20 správ denne. Počas plánovania invázie boli spojenci presvedčení, že Nemcov je potrebné držať v presvedčení, že vylodenie sa uskutoční v britskom meste Dover namiesto Normandie. Aby bola zachovaná dôveryhodnosť Garcíu, bolo rozhodnuté poslať Nemcom reálne načasovanie vylodenia v Normandii, no túto správu Nemcom odoslali príliš neskoro na to, aby podnikli kroky. Z toho, že správa dorazila k Nemcom neskoro, García obvinil jedného zo svojich fiktívnych agentov.
3 dni po vylodení v Normandii poslal García správu, ktorá sa dostala až priamo k Hitlerovi a Oberkommando der Wehrmacht (nemeckému vrchnému veleniu). V nej tvrdil že sa na Nemecko chystá zaútočiť 75 britských divízií, no v skutočnosti ich bolo približne 50. Súčasťou Operácie Fortitude bolo presvedčiť nacistov, že fiktívna formácia skladajúca sa z približne 150-tisíc amerických vojakov pod vedením generála Pattona sa nachádza na juhu Británie.
Toto tvrdenie bolo podložené maketami lietadiel, nafukovacími tankami a nákladnými autami, ktoré sa premávali s cestujúcimi po oblasti a vysielali falošné rádiové správy. Podľa fiktívnych správ Garcíu sa tieto jednotky nezúčastnili na vylodení v Normandii, a preto išlo len o odklon pozornosti. Nemci tieto informácie označili ako dôveryhodné a vysoko cenené. Nacisti nasadili od júla do augusta 1944 až 2 obrnené divízie a 19 divízií pechoty do Pas de Calais, čakajúc na druhú inváziu z Británie.
Nemci Garcíovi celkovo vyplatili 340-tisíc dolárov na podporu svojich fiktívnych agentov, ktorých počet bol až 27. 29. júla 1944 ho nacisti odmenili železným krížom druhej triedy za jeho služby nemeckému vojenskému úsiliu. Udelenie tejto ceny si vyžadovalo osobné povolenie Adolfa Hitlera. Okrem toho dostal v novembri 1944 ocenenie aj od britského kráľa Juraja VI.
Nacisti si nikdy neuvedomili, že García bol v skutočnosti dvojitým agentom a vo veľkej miere mal zásluhu na porazení nacizmu v druhej svetovej vojne. Stal sa tak pravdepodobne jediným vojakom, ktorý získal ocenenia z oboch táborov.
Po vojne sa však García obával odvetných útokov nacistov, ktorí prežili vojnu. Britská tajná služba teda sfalšovala jeho smrť, podľa ktorej zomrel v roku 1949 na maláriu. García sa presťahoval do Venezuely. V roku 1971 začal stopovať britský politik Rupert Allason. Jeho celé meno sa podarilo odhaliť až v roku 1984, kedy bol García pozvaný do Londýna, aby si prevzal cenu od princa Philipa v Buckinghamskom paláci.
Na 40. výročie vylodenia v Normandii García navštívil pláže a vzdal úctu padlým vojakom. Zomrel v Caracase v roku 1988 vo veku 74 rokov.
NENECHAJ SI UJSŤ OSTATNÉ ČASTI SERIÁLU
Zdroj: BoredPanda | topdesat
