videní: 780
Dávate tieto komplimenty svojim deťom? Mali by ste s tým ihneď prestať! Možno si myslíte, že deťom zvyšujete sebavedomie, ale možno ich neúmyselne staviate do nepríjemnej pozície. Tu je návod, čo nehovoriť, aby ste sa vyhli falošným pochvalám.
Chváliť alebo nechváliť…
…to je otázka. Na jednej strane sú komplimenty pre výchovu dieťaťa nevyhnutné. Na tej druhej strane si však musíte dávať pozor na to, čo (a ako) hovoríte. Komplimenty zľava i sprava sa môžu zdať ako dobrý nápad, ale je dôležité premýšľať, kým niečo poviete. Prečítajte si, čo svojim deťom nehovoriť – a ako môžete tieto falošné komplimenty nahradiť prospešnejšou pochvalou.
“Si taký šikovný!”
Predchádzajúce generácie boli možno veľmi prísne a zdržiavali sa chválenia svojich detí, ale dnešní rodičia to možno preháňajú. Podľa odborníkov na vývoj detí je zmyslom pochvaly podporiť pozitívne správanie. Lenže to, že je niekto “múdry”, nie je správanie a deti to nevnímajú ako niečo, čo môžu ovplyvniť. Takže chváliť ich za to nepomáha. Pretože deti – a dospelí – si zvyčajne myslia, že byť inteligentný je vrodené a nemenné,” hovorí doktorka Christia Spears Brownová, profesorka psychológie na Univerzite v Kentucky. “Myslia si, že sa rodíte s určitou mierou “šikovnosti”, a ak vám školské úlohy idú ľahko, ste šikovní, a ak sú školské úlohy ťažké, nie ste šikovní.”
Takže keď majú problémy alebo zlyhajú, bude to pre nich oveľa viac odrádzajúci a neprekonateľný problém. Štúdie naopak ukázali, že rodičovská pochvala za tvrdú prácu detí namiesto ich vrodených schopností lepšie rozvíja ich vytrvalosť. “Keď poviete niečo ako ‘Som hrdý na to, ako tvrdo si pracoval na matematike’ alebo ‘Som hrdý na to, ako tvrdo si sa učil pravopis’, poviete dieťaťu, že úspech je výsledkom úsilia,” hovorí Dr. Brown. “Potom, keď deti čelia ťažkostiam, je pravdepodobnejšie, že sa budú usilovať viac, aby boli úspešné, než aby sa vzdali, pretože jednoducho “nie sú dosť múdre”.”
“Som taká hrdá, že si dostal jednotku!”
Samozrejme, rodičia budú hrdí, ak ich dieťa dostane dobrú známku. “Výskum ukazuje, že ľudia sú šťastnejší, keď majú “rastúce” myslenie, a nie “fixné” myslenie,” hovorí doktorka Laura Markhamová, autorka knihy Pokojný rodič, šťastné deti: Ako prestať kričať a začať nadväzovať kontakty. Výskum zo Stanfordu ukázal, že deti s rastovým myslením sa viac zlepšili v známkach a študijných zručnostiach. Verili, že sa môžu zlepšiť, ak na tom budú pracovať. “Chceme deti povzbudzovať spôsobmi, ktoré im pomôžu rozvíjať rastové myslenie, vďaka čomu sa stanú odolnejšími a schopnejšími tvrdo pracovať, aby dosiahli svoje životné ciele,” hovorí doktorka Markhamová.
Lepším spôsobom pochvaly by bolo ukázať im, ako ich úsilie viedlo k úspechu. “Keď ich povzbudíte pochvalou za rozpracovanú prácu – “Po tom všetkom cvičení ti to už naozaj ide” -, môžu mať skutočný pocit, že robia pokroky smerom k väčšej zručnosti,” hovorí doktor Paul J. Donahue, zakladateľ/riaditeľ Child Development Associates a autor knihy Parenting Without Fear. “Podobne aj dieťa, ktoré možno nemá rado čítanie, ale usilovalo sa zvládnuť svoju prvú kapitolu knihy, by malo počuť pevné slová povzbudenia: “Naozaj si sa usiloval, aby si sa sústredil a počul všetky slová a dokončil tú dlhú knihu.” Získanie takejto pochvaly zvýši pravdepodobnosť, že dieťa bude činnosť opakovať.
“Tvoje dielo je také krásne”
Možno si naozaj myslíte, že ich umelecké diela sú krásne, ale takýmto chválením deti povzbudzujete, aby hľadali uznanie mimo seba. “Učí to dieťa, že jeho prácu môžu vždy hodnotiť iní, čo podkopáva jeho sebadôveru,” hovorí doktor Markham. “Učí ho to tiež “vyrábať” čoraz viac obrazov s čoraz menším množstvom práce. Dôvodom je, že rodič len stále opakuje: “To je krásne!”” V štúdii publikovanej v časopise Sage Journals sa deti s nízkym sebavedomím, ktoré boli príliš chválené za svoje umelecké diela, častejšie rozhodli potom nakresliť jednoduchšiu kresbu namiesto náročnejšej, pretože to bola bezpečnejšia voľba.
Aby ste deti neúmyselne neodradili, pochváľte ich za to, ako sa venovali svojmu projektu. Ponúknite im konkrétne informácie o kresbe. Napríklad “Vidím, že si použil textúru na zobrazenie vĺn v oceáne”. Potom sa ich opýtajte, čo si o svojom diele myslia. Nemalo by záležať na vašom schválení – ale na ich vlastnom. Vašou úlohou je naopak podporovať záujem detí o to, čo robia. “Prečo sa nesústrediť na snahu a na to, čo dieťa skutočne urobilo alebo cítilo, a nie na hodnotenie výrobku?” Dr. Markhamová hovorí.
