videní: 912
Nepokoje: Počas našej histórie bol svet svedkom šokujúcich prejavov hnevu, vášne a zúfalstva, ktoré významne formovali náš svet. Od krvou nasiaknutej Francúzskej revolúcie až po transformujúcu Arabskú jar násilné povstania a nepokoje doslova prepísali dejiny.
Tieto výbuchy sa zhmotnili zo spoločnej frustrácie marginalizovaných a utláčaných, z ich vášnivého kriku proti nespravodlivosti, nerovnosti a utláčateľským vládam. V dnešnom zozname sa budeme zaoberať najnásilnejšími povstaniami a nepokojmi v histórii, ich príčinami, dôsledkami a trvalým vplyvom na dynamiku moci a kontrolu.
POZRIME SA NA TIE NAJVÄČŠIE NEPOKOJE V HISTÓRII ĽUDSTVA
Hnutie 1. marca (Kórea, 1919)
Po anexii Kórey Japonskom v roku 1910 sa medzi kórejským ľudom začala prejavovať silná túžba po suverenite. Vzdelaná verejnosť, inšpirovaná vplyvným prejavom prezidenta Woodrowa Wilsona “Štrnásť bodov”, ktorý zdôrazňoval právo na sebaurčenie, sa zjednotila. Za východiskový bod si zvolili 1. marec 1919, pamätný deň zosnulého kórejského cisára, a začali historické povstanie proti cudzej nadvláde. Hoci spočiatku boli protesty pokojné, rýchlo sa vystupňovali, keď japonské vojská reagovali násilne. Na demonštráciách sa zúčastnili viac ako dva milióny civilistov, čo malo za následok uväznenie 46 000 osôb a stratu 7 500 životov. Napriek tomu, že hnutie 1. marca nedosiahlo svoj pôvodný cieľ, výrazne podkopalo japonskú kontrolu a položilo základy pre vytvorenie Dočasnej vlády Kórejskej republiky, ktorá sa stala vplyvným subjektom v kórejských dejinách.
Rumunské roľnícke povstanie (Rumunsko, 1907)
Rumunské roľnícke povstanie v roku 1907 bolo vyvolané nespokojnosťou roľníkov na rumunskom vidieku. Roľníci, ktorí tvorili väčšinu, ale vlastnili málo pôdy, boli frustrovaní z ťažkých životných podmienok bohatých statkárov a iniciovali protesty a nepokoje, ktoré sa rýchlo rozšírili po celej krajine. Hoci spočiatku súviseli s antisemitizmom, vzbura sa rozšírila aj mimo oblastí s významným zastúpením Židov. Netrvalo dlho a prerástlo do násilností. Konzervatívna vláda sa zrútila a moci sa chopili liberáli, ktorí vyhlásili výnimočný stav a zmobilizovali viac ako 100 000 vojakov na potlačenie vzbury. Vzbura bola potlačená do týždňa a vláda opäť získala kontrolu. Hoci presný počet obetí zostáva neistý, podľa odhadov prišlo o život približne 11 000 ľudí.
Veľké zabíjanie v Kalkate (India, 1946)
Veľké zabíjanie v Kalkate alebo Deň priamej akcie boli smrteľné nepokoje, ktoré sa odohrali 16. augusta 1946 v Kalkate v britskej Indii. Násilný výbuch vznikol v dôsledku politického napätia medzi Moslimskou ligou a Indickým národným kongresom počas Ústavodarného zhromaždenia v roku 1940. Moslimské skupiny sa zamerali na hinduistov a rozpútali rozsiahle útoky, ktoré prerástli do hrozných násilností vrátane bitia, znásilňovania a pochovávania ľudí zaživa. V odvetu hinduistické skupiny podnikli protiútoky. Výsledkom zrážok bolo podľa odhadov 4 000 mŕtvych a 10 000 ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou, pričom po celom meste zostala zničujúca stopa. Táto tragická udalosť slúžila ako jasná pripomienka problémov, ktorým čelila India počas boja za nezávislosť a následného rozdelenia Indie, ktoré viedlo k vzniku Indie a Pakistanu.
