videní: 878
Máme šancu prežiť nukleárny výbuch? Častice rádioaktívneho spádu v malom množstve nám nedokážu nijak ublížiť. V súčasnosti je rádioaktivita všade okolo nás, hoci si to neuvedomujeme. Avšak ak by došlo k nuklárnemu útoku, obrovské množstvo týchto častíc rádioaktívneho spádu by padali na zem a spôsobovali by choroby a smrť v oblasti spádu.
Vedci odhadujú, že na svete je v súčasnosti viac ako 10.000 nukleárnych zbraní. Na zničenie Severnej Ameriky by mohla stačiť približne jedna štvrtina, samozrejme, záleží na ich veľkosti. Na celú planétu by potom bolo treba približne 15.000 týchto hlavíc. Svet je teda na dobrej ceste k sebazničeniu.
Určite si už videl záznam výbuchu atómovej bomby – tá explózia, tá sila, tá skaza. Avšak to je len začiatok všetkého, čo je spojené s atómovými bombami. Od roku 1923 zomrelo pri leteckých nehodách približne 53.000 ľudí. Vďaka atómovým bombám umrelo 220.000 ľudí. A to len pri dvoch útokoch (Hirošima a Nagasaki).
Ničivá sila atómových bômb v roku 1950 vytvorila novú mernú jednotku – “megasmrť” /megadeath/, ktorá predstavuje jeden milión úmrtí pri nukleárnej explózii. Aby sme porozumeli tomu, aký obrovský dopad má nukleárna explózia na život, stačí sa pozrieť na tie najväčšie nukleárne explózie, ktoré sa udiali na území Severnej Ameriky.
Castle Bravo
Len 3 sekundy po výbuchu mala ohnivá guľa priemer 6,4 kilometra. Nukleárna bomba Castle Bravo mala silu 15 megaton TNT, atómový hríb dosiahol výšku 39 km a šírku viac ako 96 km. Výbuch bolo vidieť stovky kilometrov ďaleko.
Avšak to, čo nevidíme, sa stalo po výbuchu. Vlastne oveľa neskôr po výbuchu. A následky stále pretrvávajú.
V prípade Castle Bravo bolo vyvrhnutých do ovzdušia takmer 100 tisíc ton koralov a morskej flóry. Obrovské množstvo týchto častíc sa pri výbuchu stalo rádioaktívnymi a vytvorili rádioaktívny spád. Čím vyššie sa tento mrak dostal, tým ďalej ho vietor uniesol. Všade, kde sa dostali, rozosievali smrť a choroby. Dokonca aj tisícky kilometrov ďaleko.
Rádioaktívny spád z výbuchu Castle Bravo zasiahol viac ako 8.000 kilometrov štvorcových. Rádioaktívny spád je pre nechránených ľudí zväčša smrteľný. Ostrov Rongelap je vzdialený 240 kilometrov od výbuchu a musel byť evakuovaný dva dni po výbuchu. Obyvatelia totiž spozorovali biely prach, teda rádioaktívny spád. V dôsledku neho začali strácať vlasy a objavovali sa im zvláštne fľaky na koži, čo znamenalo celotelové ožiarenie. Obyvatelia sa nemohli na ostrov vrátiť 3 roky a potom ho museli znova opustiť, pretože ostrov nebol bezpečný.
