videní: 8.8K
Mumifikácia bola v mnohých starodávnych spoločnostiach rozšírenou praxou. Pre mnoho ľudí ale tento proces predstavuje strašidelný prežitok.
Predstav si, že neznáma osoba zabalená v grotesknej ľanovej obliečke sa ukrýva v starovekom chráme. Si zvedavý alebo sa viac bojíš? Každopádne, mumifikácia a múmie sú súčasťou kultúry, ktorá sa aj teraz počas posledných storočí objavuje hlavne vo filmoch, kde sa sú múmie prezentované ako tajomné náboženské stvorenia.
Mumifikácia však bola v starovekom svete rozšírenou a uznávanou tradíciou, ktorá dopĺňala hlboký náboženský význam a často ju vykonávali kvalifikovaní odborníci. Uskutočňovala sa ako spôsob uctievania mŕtvych alebo vyjadrenia dôležitej náboženskej viery – najmä viery v posmrtný život. A svojich mŕtvych nemumifikovali iba najznámejší starí Egypťania. Tento proces vo veľkom praktizovali aj Číňania, starovekí ľudia na Kanárskych ostrovoch, Guanches a mnoho predkolumbovských spoločností v Južnej Amerike, vrátane Inkov.
Ako mumifikácia prebieha?
Mumifikácia je proces starostlivosti o telo po smrti úmyselným sušením alebo balzamovaním. Zvyčajne to znamenalo odstránenie vlhkosti z mŕtveho tela a použitie chemikálií alebo prírodných konzervačných látok, ako je živica, ktorá je vynikajúca na vysušenie mäsa a orgánov. Môže sa to stať aj úplnou náhodou. Keď je telo vystavené extrémne chladným alebo veľmi suchým podmienkam, tiež sa spomaľuje doba rozkladu.
Najstaršia známa múmia sa nazýva Ötzi Iceman, ktorý žil asi pred 5 300 rokmi. Po jeho úmrtí v dnešných talianskych Alpách, sa jeho telo v ľade a snehu uchovalo až do roku 1991, kým turisti neobjavili jeho pozostatky.
Kto začal mumifikovať ako prvý?
Najstaršie zámerne pochované múmie boli objavené v kamaronskom údolí v Čile. Toto údolie sa nachádza na ďalekom severe krajiny, v oblasti nazývanej púšť Atacama. Ide o úzke pásmo medzi Tichým oceánom a pohorím Ánd, kde táto púšť čelí malému množstvu zrážok a je považovaná za jedno z najsuchších miest na Zemi. Múmie tam boli objavené v roku 1917 nemeckým archeológom Maxom Uhle.
Ľudia z oblasti Chinchorro sa usadili v pobrežných dedinách a spoliehali sa na rybolov – ako na svoj primárny spôsob obživy pomocou rybárskych háčikov vyrobených z mäkkýšov. Lovili tiež zvieratá na súši a zbierali jedlé rastliny z okolitého prostredia. Profesor Uhle nazval rovnako aj kultúru obyvateľov, ktorá na tomto mieste žila pre 9 000 až 3 100 rokmi.
Až v starovekom Egypte však mumifikácia dosiahla svoje najväčšie rozpracovanie. Prvé egyptské múmie sa objavujú v archeologických nálezoch približne od roku 3500 pred Kristom. V čase starej ríše alebo veku pyramíd (približne 2686 – 2181 pred Kr.) boli múmie v egyptskej spoločnosti symbolom šľachetného posmrtného života. Na rozdiel od spoločnosti Chinchorro bola mumifikácia v starovekom Egypte zvyčajne vyhradená pre elitu spoločnosti, akou boli kráľovské rodiny, šľachtické rodiny, vládni úradníci a bohatí obyvatelia. Obyčajní ľudia boli mumifikovaní zriedka, pretože tento proces bol veľmi drahý. Starí Egypťania boli posmrtným životom posadnutí. Verili, že po živote na Zemi ich čaká ďalší život.
Starí Egypťania verili, že keď človek zomrel, prežila jeho duchovná podstata. Táto podstata sa vydala na cestu, kde sa stretla s mnohými božskými a démonickými bytosťami, pričom jej konečný osud bol rozsúdený Osirisom, bohom mŕtvych. Ak sa zistilo, že je bezúhonný, mal zosnulý možnosť žiť s bohmi vo večnom raji. A aby sa duchovná časť zosnulého mohla na túto cestu vydať, telo muselo zostať nedotknuté.
Zdroj: livescience | topdesat
