videní: 486
Prečo lietadlá havarujú? Tu je 10 rizikových faktorov, ktoré ohrozujú lietadlo. Ide o niektoré z najčastejších príčin leteckých katastrof.
Hlavné rizikové faktory, ktoré môžu ohroziť lietadlo
Vietor
Vietor zhora, zozadu alebo zboku môže spôsobiť prevrátenie lietadla, pretože odoberá vzduch z okolia krídel lietadla. V takom prípade lietadlo stratí výšku pri vysokej rýchlosti. Cestujúci by sa mohli zraniť aj v dôsledku nezapnutých bezpečnostných pásov alebo odlietajúcich predmetov vo vnútri lietadla. Najnebezpečnejší z nich sa nazýva microburst. Mikroburst je malý, ale silný zostupný prúd, ktorý sa pohybuje opačne ako tornádo a vyskytuje sa v silných búrkach. Posádky lietadiel na celom svete absolvujú rozsiahly výcvik na zotavenie sa z microburstov, pretože sú veľmi smrteľné pre lietadlá, ktoré buď pristávajú, alebo vzlietajú.
Softvér
V súčasnosti sa lietadlá spoliehajú na automatické pristátie, keď je viditeľnosť pilota len 75 metrov – zvyčajne v noci a v hmle. Táto technológia sa úplne postará o “videnie”, keď toho ľudské oči nie sú schopné. Napríklad v roku 1993 dostal Airbus A320 povolenie na priblíženie na dráhu 11 vo Varšave a bol informovaný o existencii strihu vetra pri priblížení. Kolesá lietadla sa počas pristávania kĺzali po dažďom zmáčanom asfalte a nedostatočne sa otáčali kvôli aquaplaningu. Počítač lietadla si stále myslel, že lietadlo je vo vzduchu, a preto vypol brzdový systém. Piloti, ktorí videli blížiaci sa koniec rozjazdu a prekážku za ním, sa rozhodli nasmerovať lietadlo doprava. Lietadlo narazilo do násypu a v oblasti ľavého krídla vznikol požiar, ktorý prenikol až do kabíny pre cestujúcich, a došlo k dvom úmrtiam.
Príroda
Existuje proces známy ako “superchladenie”, pri ktorom sa jemné kvapky vody vo výške 10 kilometrov nad zemou môžu ochladiť hlboko pod nulu bez toho, aby zamrzli. Tieto kvapky sa môžu zmeniť na ľad, ak narazia na pevný objekt. Aj keď sú krídla lietadiel vyhrievané, aby sa zabránilo zamrznutiu, turbíny môžu zamrznúť, pretože samotné lopatky rotora nie sú vyhrievané. Ak sa na kolesách lopatiek, ktoré sa otáčajú rýchlosťou 10 000 cyklov za sekundu, usadí ľad, jednotlivé lopatky sa môžu skutočne zlomiť a spôsobiť úplný výpadok energie.
Hoci letecký priemysel dnes pilotom radí, aby takéto búrkové mraky obchádzali, búrkové systémy na rovníku a americkom stredozápade sú zvyčajne dlhé tisíce kilometrov, a tak nútia pilota, aby nimi prechádzal a vyrovnával sa s nimi.
Ďalším prírodným rizikom je sopečný popol, ktorý pozostáva z mikroskopicky malých kameňov s ostrými hranami, ktoré môžu vyhladiť motory zvnútra alebo sa pri teplote 1 400°C roztopiť v spaľovacej komore a upchať tak ventily. Žiaľ, žiadny radar nie je schopný tento popol odhaliť.
Ďalšie riziko predstavujú veľké aj malé vtáky, ktoré by mohli zničiť motory lietadla (a to nie je pre lietadlo dobré, prekvapivo). Od roku 1988 sa v dôsledku tohto faktora stalo viac ako 200 smrteľných nehôd v leteckej doprave.
Jazyková bariéra a chyby pilotov
Angličtina je štandardným pracovným jazykom používaným v celom leteckom priemysle. Prízvuk však môže byť nesprávne pochopený. Nesprávna komunikácia môže viesť k vážnej havárii, najmä počas pristávania, pretože riadiace veže môžu mať nesprávny dojem o pristávacích dráhach. Táto situácia je ešte ťažšia, keď je viditeľnosť obmedzená samotnými pilotmi. Nesprávne sledovanie letových prístrojov môže spôsobiť haváriu. Takéto chyby majú katastrofálne následky počas pristávania alebo vzletu.
Nedostatok spánku a vyčerpanie
Piloti sú unavení z dôvodu nepredvídateľného pracovného času, dlhých služobných hodín, narušenia cirkadiánneho cyklu a nedostatočného spánku. Byť 17 hodín v kuse hore sa rovná 0,5 % alkoholu v krvi. Okrem toho sa piloti musia plne sústrediť najmä počas trojminútového vzletu alebo pristátia, pretože 80 % všetkých nehôd sa stane práve v týchto situáciách. Pilot musí riadiť ručne s vypnutým autopilotom. Okrem toho sa musí úplne sústrediť o tretej hodine ráno, v čase fyziologického minima organizmu. Piloti majú zmeny trvajúce až 20 hodín – dlhšie ako vodiči nákladných vozidiel.
Z prieskumu NASA vyplýva, že 70 % pilotov amerických leteckých spoločností aspoň raz zaspalo v kokpite. Ospalosť vedúca k bezvedomiu môže byť spôsobená aj nedostatkom kyslíka spôsobeným únikom vzduchu z kokpitu, napríklad cez otvorený ventil v trupe lietadla. Takisto musí byť v kokpite vždy bdelý aspoň jeden z pilotov.
