videní: 1.4K
Pádom Ríma ríša neskončila
Učíme sa, že rímska nadvláda sa skončila v roku 476 n. l., keď mesto padlo do rúk germánskych barbarov známych ako Vandali. (Opätovné) vyplienenie Ríma však bolo len mihnutím na stredomorskom radare. V čase “pádu” Ríma jeho význam na západe prekonala Ravenna, hlavné mesto Západnej ríše. Ďalší dôvod, prečo pád Ríma nebol taký katastrofálny, ako sa predpokladalo, prišiel v podobe gótskeho generála Odoakera, ktorý zvrhol posledného západorímskeho cisára. Nechcel nič zmeniť, chcel len veliť. Odoacer sa postaral o to, aby bol v Konštantínopole uznaný legitímny cisár a aby bol zachovaný status quo.
Pre bežných Rimanov tak život po páde posledného cisára pokračoval celé desaťročia ako zvyčajne. To preto, že “barbari”, ktorí prevzali moc – Ostrogóti, Góti a Germáni – boli dlhodobo súčasťou Rímskej ríše ako klientské štáty, rastúca skupina v rámci rímskej armády a kvázi občania. Keď barbarsko-rímska koalícia nakoniec v roku 451 n. l. zničila Hunov, bolo takmer nemožné zistiť, kde končia Rimania a začínajú barbari. Rímska ríša nakoniec zanikla nie cudzou inváziou, ale sériou občianskych vojen, ktoré spustošili pohraničie.
“Barbari” neboli nič iné ako ľudia, ktorí nevedeli po grécky
Keď už hovoríme o konci Rímskej ríše, vedeli ste, že “barbari” boli pre starovekých Grékov len ľudia, ktorí nevedeli hovoriť po grécky? Viete, starovekí Gréci si mysleli, že reč cudzincov znie ako bľabotanie (bar-bar-bar); preto ich nazvali “barbaroi”.
Gréci neboli takí arogantní, aby odmietali úspechy akejkoľvek inej civilizácie, ako napríklad Egypta, Perzie atď. Aj keď ich spoločnosti považovali za veľkolepé, ich obyvateľov, ktorí nehovorili grécky, by aj tak označili za “barbarov.” Výraz “barbar” používali starí Rimania rovnako ako Gréci. Barbari boli ľudia, ktorí nežili na území Rímskej ríše a nevedeli hovoriť po latinsky. Až keď antika ustúpila stredoveku, výraz “barbar” nadobudol svoj dnes známy hanlivý význam barbarstva.
Minojci boli krutí bojovníci
Minojská civilizácia prekvitala okolo roku 3000 pred n. l. a trvala 2000 rokov, kým v roku 1100 pred n. l. nezanikla. Áno, táto civilizácia trvala 2000 rokov. Nechajte to na chvíľu doznieť. Mali pár stoviek rokov náskoku pred väčšinou z nás. Minojci sú od svojho znovuobjavenia pred viac ako sto rokmi oslavovaní ako fantastický príklad starovekej spoločnosti, ktorá sa za každú cenu vyhýbala boju a násiliu. Napriek všeobecnej mienke však minojská civilizácia nebola mierová.
Minojská kultúra bola v skutočnosti závislá od vojny. Nový výskum, ktorý zverejnili archeológovia z Sheffieldskej univerzity, tiež preukázal, že minojská mužská identita bola neoddeliteľne spojená s bojovnosťou tejto kultúry a že väčšina zbraní používaných v celej Európe počas stredoveku, ako napríklad kopije a meče, pochádza od Minojcov.
Kartáginci praktizovali obetovanie detí
Vedci sa desaťročia sporili o to, či obyvatelia starovekého Kartága, ktoré existovalo od roku 800 pred n. l. do roku 146 pred n. l., praktizovali obetovanie detí. V dvadsiatom storočí vedci z Talianska a Tuniska rozšírili fámu, že starovekí Kartáginci sa tejto ohavnej praktiky nezúčastňovali. Tvrdili, že za touto “rasistickou protikartáginskou propagandou” stoja Gréci a Rimania. Ďalej tvrdili, že tophety, čiže staroveké pohrebiská, na ktorých boli objavené pozostatky detí, boli len detskými cintorínmi.
Koordinovaný výskum, ktorý uskutočnili odborníci z mnohých univerzít na celom svete, napríklad z Oxfordskej univerzity, však tento názor vyvracia. Podľa tejto štúdie ohromujúce množstvo literárnych, historických, dokumentárnych, epigrafických a archeologických dôkazov naznačuje, že kartáginskí rodičia obetovali svoje deti bohom.
