videní: 419
Keby mravce začali riadiť našu dopravu, zrejme by to vyzeralo úplne inak. Fungujúci systém tohto malého sveta má svoje opodstatnenie.
Mravce sa pohybujú vo formácii a ich pohyb je pre nich tak typický, že sa o ňom spieva v detských riekankách a hovorí v prirovnaniach. Vedci sa ale snažili prísť na to, ako by sa zachovali v preťaženom priestore, ktoré pripomína ľudské dopravné kolóny.
Laure-Anne Poissonnier je vedkyňa z Toulouse University, ktorá sa rozhodla zmeniť ľudskú nevedomosť o tomto drobnom hmyze pomocou experimentu. Nútením mravcov do stále plnšieho prostredia skúmala, ako sa mravce vyhýbajú preťaženiu a ako by mohli potenciálne zlepšiť fungovanie ľudskej dopravy.
Na konci mosta umiestnila jedlo pre kolóniu argentínskeho mravca, ktorá má od 400 až po 25 600 členov. Šírku mosta pritom menila tak, aby sa vytvorilo 170 kombinácií testujúcich reakciu mravcov na meniace sa okolnosti.
Mravce uvažujú v pohybe lepšie ako ľudia
Výsledky ukázali, že mravčie mozgy pracujú v pohybe a v dave omnoho lepšie ako tie naše. Dopravný tok udržiavali až kým nezaplnili 80 percent rozlohy mosta. Predchádzajúce výskumy ukázali, že ľudia, či už idú v aute alebo po svojich pešo, majú tendenciu strácať rýchlosť už pri 40 percentnej hustote.
Pri nízkych hustotách existuje jasný lineárny vzťah medzi hustotou mravcov a prietokom, zatiaľ čo pri vysokej hustote tok zostáva konštantný a nedochádza k preťaženiu. Vzhľadom na náklady na vyriešenie preťaženej dopravnej situácie vo veľkých mestách, ktorá sa pohybuje vo výške niekoľkých miliárd, by rady mravcov mohli ušetriť niekoľko percent z celkovej sumy.
Tím doktorky Poissonnierovej zistil, že keď sa mravec pohybuje v stiesnenom priestore, vyhýba sa interakciám. Aj keď sa počas stretnutia so svojim kamarátom z kolónie môže o všeličom informovať, obaja vedia, že budú za sebou zdržiavať premávku.
Jedným z dôvodov, prečo naša doprava nefunguje tak ako by mohla je to, že každá zložka má individuálne ciele. Tie nemusia byť v súlade so spoločným dobrom. A v tom sa od nás mravce líšia. Títo drobní makači sú pritom jedným z mála druhov, ktoré dokážu fungovať v obojsmernej prevádzke.
Ostatné zvieratá, ako sú ryby alebo bizóny, sa pohybujú v jednom smere a v jednom čase. Nie sú ochotné oddeliť sa od skupiny a vyhýbajú sa potrebe rozdeliť tento spoločný priestor. A hlavne sa tým vyhýbajú čelným zrážkam.
Zdroj: iflscience | topdesat
