videní: 895
Paradox výsledkov
Paradox výsledkov bol prvýkrát skúmaný v 60. rokoch 20. storočia, keď sa zistilo, že ľudia v rozvojových krajinách sa so schizofréniou vyrovnávajú lepšie ako ich bohatší a pohodlnejší kolegovia. Ostrovné územia Maurícius a Srí Lanka vykazovali tieto znaky, keď sa tam Svetová zdravotnícka organizácia začala zaoberať situáciou.
Nemajú najlepší systém zdravotnej starostlivosti na svete, ale to nebráni tomu, aby tieto miesta dosahovali lepšie výsledky. Niektorí odborníci spochybňujú presnosť štúdie Outcomes paradox. Výsledky WHO sú však presvedčivé. Niektorí označili odlišnú kultúru za faktor, prečo tento paradox existuje.
Ross-Littlewoodov paradox
Názov tohto paradoxu pochádza od autorov J. E. Littlewooda a Sheldona Rossa. Obaja pracovali na rôznych koncoch dvadsiateho storočia, takže nešlo o spoluprácu. Ross preštudoval Littlewoodovu myšlienku, ktorá sa stala Ross-Littlewoodovým paradoxom, a rozšíril ju na skutočný hlavolam. Základná myšlienka spočíva v tom, že sa hráme s nádobou plnou očíslovaných guľôčok. Čísla od dvoch do desiatich sa do nádoby vkladajú presne o minútu na poludnie. Čo s jednotkou?
O to ide – zrejme tam vložíte všetky, ale pred pokračovaním odstránite guľôčku číslo jedna. Potom o tridsať sekúnd do poludnia pridáte čísla od jedenásť do dvadsať. Tentoraz odstrániš guľôčku číslo dva. Potom pätnásť sekúnd pred poludním hodíte dvadsaťjeden až tridsať a odstránite guľôčku číslo tri.
Aký to má celé zmysel? Pretože keď chcete zistiť počet guľôčok v nádobe na poludnie, nemôžete. Nezostali by tam žiadne guľôčky. Chápem, prečo by sa tento prípad mohol považovať za mierne mätúci. Mali by sme zobrať hromadu loptičiek a vyskúšať si to sami!
Prekvapujúce množstvo týchto paradoxov sa týka hier. Určite naozaj zložitých a otravných hier, ale hier, ktoré odhaľujú fascinujúce paradoxy. A to ešte nie je koniec hry! Práve začíname s touto cestu, ktorá ohromuje myseľ.
Paradox klamára
Niektoré paradoxy berú zdanlivo jednoduché veci a robia ich frustrujúco zložitými. Paradox klamára je toho skvelým príkladom. Ako funguje? Dobre, takže vám poviem niečo, čo zjavne nie je pravda. Ľudia, ja nemám bradu. Teraz to budete počuť a pomyslíte si: “Tá veta, ktorú práve povedal, je nepravdivá.” To je pravda. Ale je to tak? Čoskoro nás zasiahne paradox.
Pochádza zo šiesteho storočia pred naším letopočtom a naozaj vám zavarí mozog. Moja nepravdivá veta je nepravdivá. Môže však byť aj pravdivá. Teda, je nepravdivá. Napriek tomu, ak ju kategorizujete ako nepravdivú, je pravdivá. Môže byť pravdivá aj nepravdivá. V šiestom storočí muselo byť naozaj ťažké hrať hru “pravda alebo lož”, to je všetko, čo môžem povedať.
Paradox holiča
Bertrand Russell bol jedným z najväčších svetových mysliteľov. Na začiatku dvadsiateho storočia sa zamyslel nad paradoxom holiča. Predstavuje mesto, v ktorom musia byť všetci muži oholení. Prečo, to neviem. Možno vláda nariadi zákon o oholení. Mestský holič bude mať určite veľa práce, ale má to háčik… môže oholiť len tých mužov, ktorí sa neholia.
Dosť zvláštna situácia, ktorá nám však predostrie paradox. Holič je muž, kto ho teda holí? Možno si myslíte, že je to jednoduché. Holič sa môže oholiť sám. Nie – okamžitý neúspech! Ako som povedal, môže oholiť len tých, ktorí sa neholia sami. Hovorte o chlpatej situácii.
