videní: 1.1K
Každý z nás chodil do školy. Učili sme sa rôzne fakty a zaujímavosti. Sú však tieto informácie stále aktuálne a pravdivé? To sa dozviete v dnešnom článku.
Možno ste školu ukončili nedávno a možno ste v laviciach sedeli naposledy pred desiatkami rokov. S určitosťou však môžeme povedať, že sme sa všetci v školách učili rôzne fakty a zaujímavé veci. Sú však tieto fakty stále pravdivé? Sú tieto informácie aktuálne? Nezmenilo sa niečo? Súčasný svet je extrémne rýchly a ľudia sú tak nútení spracovať obrovské množstvo informácií. Nie je možné reagovať na všetky odvetvia a segmenty, preto sa často stáva, že to čo sme sa učili v školách pred rokmi, dnes už nie je pravda. Vybrali sme pre vás 10 zaujímavých faktov, o ktorých sme sa učili v školách, no realita je úplne iná. Nie sú fakty, ako fakty…
Tieto fakty ste sa učili v škole. Sú však stále aktuálne a pravdivé?
Dinosaury nevyhynuli
Deti v materskej škole sa vám možno budú smiať, ak zistia, že stále veríte, že dinosaury vymreli pred 65 miliónmi rokov. Poukážu na modré sojky, holuby, kolibríky a čajky, ktoré lietajú po vašom okolí a majú dinosaurie gény. Ako povedal paleontológ Steve Brusatte, autor knihy Vzostup a pád dinosaurov, pre Reader’s Digest: “Dnešné vtáky sa vyvinuli z dinosaurov, čo z nich robí rovnakých dinosaurov ako T. rex alebo Triceratops.”
Existuje viac skupenstiev, ako iba 3
Možno ste sa učili o troch skupenstvách – kvapalnom, pevnom a plynnom. To sú najbežnejšie stavy hmoty, ktoré nájdeme tu na Zemi. Mimo našej atmosféry existuje ešte štvrtý stav – plazma – tento stav je možno najbežnejší vo vesmíre. Keď atómu dodáte dostatok energie, jeho elektróny sa môžu oddeliť od jadra a reagovať s iným blízkym jadrom, čím vznikne plazma, ktorá pozostáva z vysoko nabitých častíc s veľmi vysokou kinetickou energiou. Plyny ako neón sa elektrickým prúdom dostávajú do stavu plazmy a vytvárajú žiariace znaky; hviezdy sú v podstate obrovské gule plazmy.
To však nie je jediný extra stav hmoty: V roku 1995 vedci vytvorili stav nazývaný Boseho-Einsteinov kondenzát, v ktorom je hmota podchladená takmer na absolútnu nulu, čo spôsobí, že molekulárny pohyb sa prakticky zastaví. Nikto nevie, či Boseho-Einsteinov kondenzát existuje v prírode, ale dá sa vyrobiť v laboratóriu. Vedci skúmajú aj ďalšie stavy hmoty, takže ich počet by sa podľa portálu Gizmodo mohol neustále zvyšovať.
V našej slnečnej sústave máme buď osem, alebo 13 planét
V škole sme sa učili, že naša slnečná sústava má tieto planéty: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Pluto. Počas 90. rokov minulého storočia vedci objavili oblasť slnečnej sústavy v tvare šišky za Neptúnom, ktorá je plná asteroidov, komét a ľadových objektov. Nazvali ju Kuiperov pás a úbohé malé Pluto namiesto planéty definovali ako objekt Kuiperovho pásu. Hoci sa mnohí bývalí žiaci cítili vtedy zradení, Pluto nebolo prvou planétou, ktorá bola degradovaná – stalo sa to už v prípade telesa Ceres, ktoré obieha medzi Marsom a Jupiterom. Aj Ceres bola pri svojej prvej identifikácii v roku 1801 nazývaná planétou, ale časom si astronómovia uvedomili, že je súčasťou pásu asteroidov, a zrušili jej status planéty. Tým sa však príbeh nekončí – Ceres aj Pluto boli v roku 2006 preradené späť do novej kategórie. Medzinárodná astronomická únia ich vyhlásila za trpasličie planéty.
