videní: 877
To najhoršie na nukleárnej bombe nie je výbuch, hoci už ten je dostatočne desivý. To najhoršie je totiž to, čo nie je vidieť – rádioaktívne žiarenie a rádioaktívny prach, ktorý vyzerá ako normálny prach. Avšak kým začneš pociťovať účinky rádioaktívneho žiarenia, je príliš neskoro na to, aby sa dali zvrátiť.
Stroncium-90, prvok známy ako hľadač kostí, sa uvoľňuje pri termonukleárnej explózii. Dostáva sa do pôdy, teda do rastlín, následne do zvierat a končí v ľuďoch, kde sa hromadí v našich kostiach. Jeho polčas rozpadu je 29 rokov – za ten čas spôsobuje rakovinu kostí, či leukémiu.
Dokážeme teda prežiť nukleárny výbuch?
Efekty rádioaktívneho spádu však trvajú extrémne dlho a môžu poznačiť až niekoľko generácií, ktoré postihuje rôznymi genetickými poruchami. S týmito bombami nie je cieľom zabiť každého v dosahu explózie, ani aby všetci zomreli na radiáciu o niekoľko dní neskôr. Ide o to, aby zničili všetky podmienky pre život.
Prezident Eisenhover povedal: “Nemôže existovať tento druh vojny. Jednoducho neexistuje dostatok buldozérov, aby dostali telá z ulíc.”
Ľudia ožiarení od 1.000 do 2.000 grayov po krátku dobu, budú trpieť chorobou z ožiarenia. Ľudia, ktorí dostanú dávku viac ako 6.000 a viac, na mieste umrú. (Gray je jednotka dávky žiarenia – udáva, koľko energie absorboval 1 kg látky, tkaniva alebo orgánu)
Dá sa teda ochrániť pred atómovou bombou? Napríklad v bunkri? Na toto neexistuje jednoznačná odpoveď. Ani tie najmodernejšie bunkre totiž neodolajú priamemu útoku nukleárnej bomby. A navyše v rádiuse niekoľkých desiatok až stoviek kilometrov od výbuchu sa začnú obrovské zemetrasenia. Otázne tiež je, ako dlho bude zamorený priestor nad bunkrom a teda či sa v bunkri nachádza dostatočné množstvo potravy a podobne.
Preto nie je tá správna otázka, či ľudia dokážu prežiť nukleárny výbuch. Ani či dokážu prežiť rádioaktívny spád. Ten je totiž zodpovedný za rôzne genetické poruchy a choroby a iné formy utrpenia. Preto je otázkou, či by ľudia vôbec chceli prežiť v prostredí zamorenom rádioaktivitou.
Einsein raz povedal: “Neviem, akými zbraňami budeme bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej svetovej vojne sa bude bojovať palicami a kameňmi.” Otázne však je, či je po tisíckach pokusov atómových bômb život na zemi ešte bezpečný.
Video v angličtine si môžeš pozrieť tu:
