videní: 3.2K
V Rímskej ríši mali niektoré veľké domy samostatné kuchyne určené výlučne na výrobu syra. Na výrobu 450 gramov syra je potrebných 4,5 kilogramu mlieka; ide o desaťnásobné zníženie. Ale stojí to za to
Syr sa stáva populárnym po celom svete a rôzne kultúry vymýšľajú vlastné spôsoby jeho výroby. Závisí to nielen od zvierat, ktoré majú vo svojich krajinách (čo určuje druh použitého mlieka), ale aj od určitej kreativity – postupov výroby syra a procesov zrenia.
Syr sa môže vyrábať z kravského, byvolieho, kozieho, ovčieho, konského a dokonca aj ťavieho mlieka. V Srbsku sa bežne vyrába syr z oslieho mlieka. V Mongolsku je to syr z jačieho mlieka a Fíni majú syr zo sobieho mlieka. Rôzne krajiny teda majú svoje vlastné spôsoby a vymýšľajú vlastné druhy syra.
Napríklad Gréci približne v 11. storočí vymysleli môjho bratranca, syr Feta. Vyrába sa z ovčieho a kozieho mlieka. Ale vtedy preň ešte nemali názov. Slovo „feta“, ktoré znamená „plátok“, sa začalo používať v 17. storočí. V modernej dobe je tento názov chránený ochrannou známkou – to znamená, že len Gréci majú právo nazývať svoj syr „feta“ a každý syr feta by mal spĺňať jasné normy, aby sa mohol takto nazývať.
Niektoré syry však väčšine ľudí pripadajú zvláštne a nie každý má odvahu ich vyskúšať
Existuje druh syra s názvom Casu martzu – môj vymyslený bratranec zo Sardínie, ktorý sa považuje za delikatesu. Vyrába sa z ovčieho mlieka – v tejto chvíli nič zvláštne – ale obsahuje živé červy. Áno, chápete správne; muchy tam kladú vajíčka. Keď sa vyliahnu, rozbijú syr a vytvoria jeho jemnú konzistenciu. Každý, kto má odvahu vyskúšať tento výrobok, ho musí zjesť, kým sú larvy ešte živé. Potom už syr nie je bezpečný na konzumáciu. Tak čo, chceli by ste?
Dobre, poviem vám niečo o mojom druhom bratrancovi, o čedare. Ten súčasne pochádza zo Spojeného kráľovstva a USA. Vyrába sa z pasterizovaného kravského mlieka a má oranžovú farbu. Pôvodne bol oranžový preto, lebo kravy sa vtedy živili trávou, ktorá bola bohatá na betakarotén – prvok, ktorý dodáva čedaru jeho farbu. Vysokokvalitný syr čedar sa teda zaviedol ako oranžovo sfarbený druh syra. Keď výrobcovia syra začali získavať biely syr čedar, začali ho zámerne farbiť. Ľudia to robia dodnes a pridávajú doň rastlinu annatto.
Syry sa líšia tvrdosťou, farbou a chuťou, ale viete, čo sa zdá byť spoločné pre väčšinu z nich? Diery. Pozri, aj ja ich mám niekoľko. Tak prečo má syr diery, či už veľké alebo malé? Je to spôsobené tým, ako sa syr vyrába. Väčšinou sa vyrába pridaním baktérií do mlieka a počas tohto procesu vznikajú diery.
