videní: 730
Pevnosť Breendonk bola postavená na obranu mesta Antverpy. Bola to súčasť druhej obrannej línie mesta, spolu s ďalšími novopostavenými pevnosťami. No počas druhej svetovej vojny našla úplne iné uplatnenie. Nacisti si z nej spravili pracovný a tranzitný tábor, v ktorom svojich väzňov brutálne mučili a vraždili.
Keď nacisti napadli v roku 1940 Belgicko, tak si z pevnosti Breendonk spravili pracovný tábor. V ňom spočiatku držali iba židov, no neskôr aj komunistov a iných politických väzňov. Prví väzni sa do tábora dostali v septembri v roku 1940. Väčšina z nich v tábore pracovala. Odstraňovali valy a násypy, čistili vodnú priekopu okolo celej pevnosti a neskôr sa podieľali na stavebných prácach. Žili tu v nehostinných podmienkach. Nemali dostatok vody, jedla a spánku. Taktiež sa na nich podpísalo neustále týranie a mučenie zo strany vojakov, ktorí väzňov často aj zabíjali.
Nacisti spravili z pevnosti koncentračný tábor
Väzni boli uzamknutí v komorách, ktoré boli vybavené poschodovými posteľami. V jednej takejto komore žilo naraz aj 48 väzňov. Na konci týchto miestnosti boli dva malé stolíky s niekoľkými stoličkami. Jedlo sa podávalo dvakrát denne a pozostávalo z dvoch šálok kávy, chleba a polievky. Počas dňa boli nútení odstraňovať sutiny, ktoré sa v pevnosti nachádzali ešte od prvej svetovej vojny. Za celú existenciu tábora bolo vyvezených až 300 000 metrov kubických kameňov, piesku, hliny a rôzneho iného materiálu.
Breendonk ako zajatecký tábor rástol celkom rýchlo. To viedlo k preprave väzňov do iných táborov, ako Neuengamme a Bergen Belsen. Podľa dostupných informácii sa tu každý väzeň zdržal približne 3 mesiace. Aj taká krátka doba stačila na to, aby si väzeň siahol na dno svojich fyzických a psychických síl. V určitom okamihu sa v Breendonku prestriedalo viac ako 700 mužov a žien. Čoskoro si tento tábor zaslúžil pomenovanie “Hell of Breendonk”. V noci boli náhodní väzni zobudení a odvedení do miestnosti určenej na mučenie.
