videní: 846
Späť do mojej izby. Toto je moja skriňa. Priestor na vešanie oblečenia je, samozrejme, zbavený tyče, aby sa tam náhodou niekto neobesil.
Toto sú veci, ktoré mi poskytla nemocnica. Pyžamo, šampóny, sprchový gél, antistresová loptička a vrecko levandule. Taktiež dotazník spokojnosti so službami, ktorý som mala vyplniť po pobyte. Okrem toho som si priniesla nejaké vlastné toaletné potreby, hlavne tie ženské. A guličkový dezodorant. Spreje sú totižto zakázané.
Priniesla som si aj vlastnú zábavu, keďže viem, aká môže byť nudná psychiatrická liečebňa. Mali sme zakázané používať pero bez dozoru, avšak ja som to mala voľnejšie trochu voľnejšie, keďže lekár to vyhodnotil ako bezpečné. Tá zelená vec sa volá spleť a je to prevratná vec, ktorá pomáha pri pocite úzkosti.
Na tretí deň som sa stretla so psychiatrom. Toto stretnutie nedopadlo dobre. Mala som pocit, že ma vôbec nepočúva a odišla som z miestnosti s hnevom, Zvyšok dňa som vzlykala v izbe. Potom prišla sestra, aby mi vzala moje šnúrky z topánok. Myslela si, že by som ich mohla použiť na samovraždu. Zvyšok týždňa som sa cítila v mojich topánkach smiešne.
Tu je niekoľko obrázkov. Prvý je maľovanka, ktorú som vyfarbila. Druhý je mojím dielom. Zobrazuje oči, ktoré ma sledujú, akoby som bola nejaký experiment. Tento pocit sa vo mne spúšťa, keď som v strese. Tretí je darček od jedného dievčaťa, ktoré ľuďom kreslilo ich obľúbené veci.
Všetci v nemocnici boli nápomocní a veľmi ochotní. Prejavovali mi naozajstnú podporu. Aj personál bol skvelý. Iba trochu prepracovaný a unavený. V tomto zariadení som sa ocitla, pretože mám diagnostikovanú poruchu osobnosti a depresie, ktoré vedú k samovražedným sklonom. Teraz sa už však cítim oveľa lepšie a verím, že sa čoskoro vrátim opäť do práce.
Chcela som ukázať ľuďom, ako vyzerá psychiatrická liečebňa naozaj. Aby sa nebáli požiadať o pomoc. Mne to veľmi pomohlo. Podpora v tomto zariadení bola obrovská. Som vďačná, že som stále tu.”
Zdroj: BoredPanda | topdesat
