videní: 1.1K
V dnešnom článku si ukážeme psychologické experimenty, ktoré odhalili krutú pravdu o ľuďoch. Niektoré výsledky vás možno prekvapia.
Hoci ako ľudia sme boli vždy fascinovaní fungovaním mysle a dôvodmi nášho správania, až do začiatku 20. storočia bola experimentálna psychológia prakticky neznámym pojmom. Zahŕňajúc celý rad oblastí, od behaviorálnych štúdií po sociálnu dynamiku a zložité biologické procesy vyskytujúce sa v mozgu, starostlivo kontrolované štúdie vykonané v mene experimentálnej psychológie nás naučili toľko o ľudskej mysli, ako nič iné na svete. V mnohých prípadoch ale boli výsledky minimálne prekvapujúce. Dôkazom je týchto 5 psychologických experimentov.
5. Klavírové schody
Iniciatíva spoločnosti Volkswagen nazvaná “Teória zábavy” chcela dokázať, že správanie ľudí sa môže zmeniť k lepšiemu tým, že sa nudné a každodenné úlohy stávajú zábavnejšími. V tomto experimente v Štokholme vo Švédsku nainštalovali klavírové schody na schodisko stanice metra, aby zistili, či si viac ľudí vyberie zdravšiu voľbu a použije schodisko namiesto eskalátora.
Výsledky ukázali, že až o 66 % viac ľudí si v ten deň vybralo schodisko, pretože my ľudia jednoducho potrebujeme k životu trochu zábavy. V srdci sme stále ako deti na detskom ihrisku.
4. Rozdelená trieda
V roku 1968, po vražde aktivistu za občianske práva Martina Luthera Kinga, sa americká učiteľka Jane Elliottová pokúsila diskutovať o otázkach diskriminácie, rasizmu a predsudkoch so svojou tretiackou triedou v meste Riceville v štáte Iowa.
Učiteľka v malom meste, v ktorom sa ľudia zriedkavo stretávali s diverzitou, začala dvojdňový experiment “modré oči/hnedé oči” na navodenie pocitu nespravodlivosti, diskriminácie a rasizmu. Žiaci s modrými očami boli preferovaní pred žiakmi s hnedými očami na jeden deň; postup bol obrátený nasledujúci deň.
Výsledkom je, že každá skupina, ktorú Elliottvá preferovala, pôsobila v triede s nadšením, rýchlo a presne odpovedala na otázky a mala lepšie výsledky testov. Naopak, diskriminovaní žiaci sa cítili viac zvrhnutí, váhali, bolo z nich pri odpovedi cítiť neistotu a mali horšie výsledky testov.
3. Huslista v metre
12. januára 2007 dostalo asi tisíc pasažierov washingtonského metra bezplatný mini-koncert v podaní husľového virtuóza Joshua Bella. Ten v metre odohral približne 45 minút, pričom zaznelo šesť klasických skladieb, z ktorých dve boli od Bacha, na ručne vyrobených husliach Stradivarius z roku 1713, za ktoré údajne zaplatil 3,5 milióna dolárov.
Len 6 ľudí sa zastavilo a započúvalo sa do umenia. Asi 20 mu dalo peniaze, ale pokračovali v bežnom tempe bez povšimnutia. Bell si “zarobil” 32 dolárov. Keď skončil a na stanici zavládlo ticho, nikto si to ani nevšimol. Nikto neplakal od dojatia, nikto netlieskal. Nikto si nevšimol, že jeden z najlepších hudobníkov na svete hral tie najzložitejšie hudobné diela, aké boli kedy napísané, na husliach v hodnote 3,5 milióna dolárov.
Keď sa deti príležitostne zastavili a započúvali sa, rodičia ich uchopili a rýchlo im naznačili, že sa nemajú zastavovať. Experiment vyvolal niekoľko zaujímavých otázok o tom, ako nielen hodnotíme krásu, ale rozsah, v akom má na krásu vplyv jej prezentácia. Tri dni predtým hral Bell vo vypredanej bostonskej hale, kde vstupenky stáli viac ako 100 dolárov.
