videní: 1.5K
To je ten moment, kedy by väčšina rodičov nebezpečné hobby zatrhla. Avšak Davidova matka sa rozhodla, že bude lepšie, ak bude svoje experimenty skúšať mimo domu, konkrétne v kôlni za domom. Takže explózie síce pretrvávali, avšak aspoň neboli na očiach jeho matky.
Vo veku 14 rokov sa začal zaujímať o nukleárnu fyziku. Dokonca získal aj cenu za stavbu makety nukleárneho reaktora spolu s niekoľkostranovou seminárnou prácou na tému nukleárna fúzia. A práve to vnuklo Davidovi tú najšialenejšiu myšlienku – rozhodol sa, že si postaví vlastný nukleárny reaktor.
Ako sa 17-ročný chlapec dostal k všetkým nebezpečným látkam, ktoré sú nutné na výrobu a prevádzku nukleárneho reaktora? Nuž, predstieral, že je učiteľom fyziky. Najprv zavolal Komisii pre nukleárnu energiu, ktorej zamestnanci ho oboznámili s celým procesom výroby takzvaného množivého reaktoru. Rovnako mu povedali, ako správne izolovať rádioaktívny materiál.
Aby sa David dostal k materiálu na výrobu, volal a posielal listy rôznym orgánom, ktoré mali na starosti jadrovú energiu. Svoju falošnú identitu učiteľa využil napríklad na to, aby sa dostal k 200 detektorom požiaru, v ktorých sa nachádza vzácne rádioaktívne amerícium. Na nákup batérií, z ktorých získaval lítium, minul viac ako 1.000 dolárov. Okrem toho si nakúpil niekoľko starodávnych žiariacich hodín a lámp z 50-tych rokov, ktoré obsahovali malé množstvo rádioaktívneho prvku rádium. A aby sme nezabudli, z vtedajšieho Československa si objednal urán. Všetko to poskladal dokopy podľa návodu, ktorý dostal od Komisie pre nukleárnu energiu, zlepil to lepiacou páskou a… fungovalo to!
Problémom bola, samozrejme, neustále sa zvyšujúca radiácia. Tá spočiatku stúpala len v kôlni, no už o týždeň neskôr David odmeral nebezpečné hodnoty aj vo svojej izbe v dome. O mesiac bolo rádioaktivitou zamorené celé susedstvo a nebezpečné hodnoty bolo možné namerať aj o 5 domov ďalej. To v Davidovi vzbudilo dôvodné obavy o zdravie všetkých ľudí v dosahu nukleárneho reaktora.
Rozhodol sa preto experiment ukončiť. 31. augusta 1994 o 2:40 ráno nakladal David reaktor do svojho Pontiaca, no susedia si mysleli, že kradne pneumatiky. Preto na chlapca zavolali políciu. Keď Davida zastavili policajti, povedal im, aby neprehľadávali auto, pretože v ňom je rádioaktívny reaktor. Prvé, čo policajtom napadlo, bola atómová bomba, preto Davida okamžite zadržali a na miesto povolali špeciálnu pyrotechnickú jednotku. Tá zistila, že v samotnom aute bola rádioaktivita tisíckrát vyššia, ako sú normálne hodnoty.
Všetky obvinenia voči Davidovi boli neskôr stiahnuté pod podmienkou, že do domu svojej matky sa nesmie vrátiť, kým federálni agenti nevyčistia celú oblasť od všetkých rádioaktívnych materiálov. Okrem toho nariadili Davidovi vyšetrenia, no ten ich odmietol, zrejme z obáv, čo mu vystavenie rádioaktivite mohlo spôsobiť. A tak sa končí sága o Davidovom podomácky vyrobenom nukleárnom reaktore. Avšak jeho príbeh má pokračovanie.
V roku 1995, teda o rok neskôr, sa David rozhodol narukovať do amerického námorníctva, kde chcel pracovať pri nukleárnych reaktoroch. Jeho žiadosť bola (z neznámych dôvodov :)) odmietnutá. Napriek tomu však slúžil v námorníctve 4 roky, odkiaľ bol presunutý k mariňákom, kde strávil ďalšie 3 roky svojho života.
Davidov životný príbeh končí v roku 2016 vo veku 39 rokov. Napriek tomu, že existuje mnoho dohadov o tom, že za jeho smrťou je práve experiment z tínedžerských čias, skutočnou príčinou jeho smrti je otrava alkoholom.
Zdroj: BoredPanda | topdesat
