videní: 542
Je to spoločnosť, plodenie potomstva alebo niečo viac? Je láska iba chémia? Prečo sa vlastne dokážeme zamilovať? Veľa otázok, no málo odpovedí.
Doktorka Anna Machin nám odhaľuje, prečo sme tak ochotní stať sa terčom Amorovho šípu. Je teda láska iba chémia?
Na najuákladnejšej úrovni je láska o prežití – jednotlivca a druhu. Ľudia sú vysoko kooperatívni. Musíme spolupracovať, aby sme sa uživili, získali vedomosti a vychovali naše vysoko závislé potomstvo. Spolupráca však nie je jednoduchá. V ideálnom svete by sme žili v blaženej samote, robili by sme tom, čo by sme chceli, kedy by sme chceli a nemuseli by sme brať do úvahy potreby alebo hrozby druhých.
Skupinový život znamená, že musíme súťažiť o zdroje, koordinovať svoje pohyby, existovať v rámci hierarchie a istiť sa, že dívame pozor na tých ktorí by mohli klamať, podvádzať a kradnúť. Čo teda vymyslela evolúcia, že zabezpečila začatie takýchto vzťahov aj napriek rôznym “nákladom”? Je to zrejme láska.
Je láska iba chémia?
Láska sa vyvinula s cieľom podplatiť nás, aby sme nadviazali a udržiavali tieto vzťahy – s partnermi, deťmi, rodinou a priateľmi – ktoré jednoducho potrebujeme, aby sme zostali nažive a zachovali si svoje gény. Tento biologický úplatok prichádza vo forme štyroch chemických látok, ktoré sú základom príťažlivosti a lásky: oxytocín, dopamín, sérotonín a beta-endorfín.
Oxytocín je dôležitý počas príťažlivosti, pretože znižuje vaše zábrany nadviazať nové vzťahy tým, že stíši amygdalu, centrum strachu vo vašom mozgu, čo znamená, že máte zdravé sebavedomie, keď sa blížite k novej známosti.
Dopamín sa vždy uvoľňuje súčasne s oxytocínom. Je to odmena (chemická látka) pre vaše telo a uvoľňuje sa vždy, keď robíte niečo, čo vás baví. V tomto prípade vás odmeňuje za vašu dôveru, ako aj prácu s oxytocínom, aby bol váš mozog plastickejší – čo vám umožňuje naučiť sa a zapamätať si nové fakty o tomto novom človeku – a ako hormón sily vás motivuje prekročiť svoju komfortnú zónu a urobiť tak určitý progres.
Tieto chemické látky pôsobia najmä v limbickej oblasti mozgu, v jeho nevedomom jadre. Je to preto, že príťažlivosť alebo žiadostivosť je spočiatku čisto inštinktívny a nevedomý pocit. Znížený sérotonín uvoľňuje naviazaný prvok lásky. Na rozdiel od iných chemických látok, sérotonín klesá na začiatku vzťahu – preto má vaša myseľ tendenciu byť zahltená myšlienkami o vašej novej láske
A nakoniec tu máme beta-endorfín. Je to hormón dlhodobej lásky. Ľudia môžu byť vo vzťahoch celé desaťročia a najmä oxytocín nie je dostatočne silný na to, aby dlhodobo podporoval lásku. Okrem toho sa oxytocín väčšinou uvoľňuje vo významných množstvách iba v situáciách so sexuálnou a reprodukčnou láskou, čo znamená, že nie je schopný podporiť priateľstvo – kľúčové ľudské puto, ktoré je dôležité pre prežitie.
Ale beta-endorfín môže a funguje, pretože je to opiát, ako je heroín alebo morfium. A rovnako ako pri heroíne – je návykový. Funguje to preto, že sa stávame závislými na tých, ktorých milujeme, pretože sú zdrojom našej opiátovej rovnováhy. Práve preto sme po rozchode motivovaný sa euforicky vrátiť k svojim ex partnerom.
Pretože beta-endorfín je základom lásky a nie žiadostivosti, získavame si nevedomé aj vedomé oblasti nášho mozgu (respektíve limbickú oblasť a kôru), čo znamená, že ľudia môžu zažiť lásku ako inštinktívny pohon alebo emóciu zahŕňajúcu žiadostivosť, hnev alebo rozkoš, ale aj ako vedomý proces zahŕňajúci reflexiu, dôveru, empatiu, pozornosť a plávanie.
Zdroj: sciencefocus | topdesat
