videní: 1.6K
Sprvu plánovali dosiahnuť hĺbku 15 kilometrov, čo vyzeralo ako odvážny plán, keďže by prekonali jednu stotinu vzdialenosti do stredu Zeme. Počas prvých rokov vŕtanie rýchlo napredovalo a vedcom sa podarilo dosiahnuť 7 200 metrov. V roku 1979 prekonali hĺbku 9 583 metrov a predbehli tak vrt Bertha Rogers v meste Wakita v Oklahome v USA, ktorý bol dovtedy najhlbší na svete. V roku 1983 sa dostali do hĺbky 12 kilometrov. V roku 1984 sa stala nehoda, ktorá celý projekt spomalila. Počas vŕtania sa začali rúcať steny a zasypali 5 kilometrový úsek. Päť rokov tvrdej práce bolo preč, ale vedci sa nevzdali a v projekte pokračovali. Nakoniec sa im v roku 1989 podarilo dosiahnuť hĺbku 12 262 metrov. V roku 1992 vysoké teploty zapríčinili technické problémy a projekt museli pozastaviť. Napokon ho pre nedostatok finančných prostriedkov v tom istom roku definitívne ukončili.
Ukončenie vŕtania vyvolalo viacero dohadov a špekulácií o skutočnom dôvode zastavenia ambiciózneho projektu. Vtedy sa začala šíriť správa z údajného fínskeho vedeckého časopisu, ktorá sa týkala podobného vrtu, aký bol na polostrove Kola. Išlo o získanie záznamu množstva ľudských kričiacich hlasov, ktoré zneli, ako keby prichádzali priamo z pekla. Článok obsahoval aj vyjadrenie doktora Azzakova, ktorý tvrdil: „Vďaka ultracitlivým mikrofónom sme niečo zachytili. Bolo to zarážajúce. Boli to slabé zvuky, ale mali vysokú frekvenciu. Najprv sme si mysleli, že ich vydáva niekto z tímu, ale po doladení sme zistili, že pochádzajú z útrob Zeme. Nemohli sme tomu uveriť: mikrofóny jasne zachytili ľudský krik. Po tomto ohromujúcom objave odmietla polovica vedcov v projekte pokračovať“. Správa sa šírila neuveriteľnou rýchlosťou a stala sa jednou z najznámejších ľudských povestí. Nikto sa nepokúšal overiť jej pravdivosť a miestom, kde počuť náreky z pekla, sa stal Kolský superhlboký vrt.
Alebo sa predsa len niekto našiel? Podľa zistení novinára Richa Buhlera všetko naznačuje tomu, že objav nebol zverejnený v renomovanom vedeckom časopise, ale v náboženskom plátku, ktorý vydala istá fínska sekta. Buhler nakoniec prišiel na to, že autorom správy bol Age Rendalen, ktorý učil na nórskej škole. Príbehom chcel vyjadriť znechutenie z dôverčivosti más.
