videní: 587
Vianočný stromček začína byť v blížiacom sa období opäť súčasťou našich príbytkov. Ťažko uveriť, že na Slovensku ho poznáme už viac ako dve storočia. Aká je ale ekologickejšia verzia? Falošný alebo živý?
Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky.
Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.
V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov a až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol až neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu.
V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred vorožilami – strigami a zvieratá sa ním vyháňali na prvú pašu.
Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme. Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský – siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu – Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša “Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza zo mňa”.
Čo je teda lepšie?
Aj keď uhlíková stopa skutočného stromu závisí od spôsobu jeho likvidácie, je vždy nižšia ako uhlíková stopa umelého stromčeka. 2 m vysoký skutočný strom, ktorý končí v rezačke alebo vatre, má uhlíkovú stopu 3,5 kg oxidu uhličitého (CO2). Ak strom skončí na skládke, stopa sa výrazne zvýši na 16 kg CO2.
Obe tieto čísla blednú v porovnaní s uhlíkovou stopou 2 m vysokého umelého stromu, ktorá sa odhaduje na 40 kg CO2. To znamená, že svoj umelý vianočný stromček budeš musieť používať 12 rokov, aby bol zelenší ako skutočný strom, ktorý bude spálený. Ak chceš byť tieto Vianoce ohľaduplní k životnému prostrediu, najlepšou voľbou by bolo kúpiť strom v kvetináči, ktorý je možné každý rok znovu zasadiť a znovu použiť.
Zdroj: ScienceFocus | topdesat
