videní: 3.0K
Klasické žiarovky z domácností postupne odchádzajú. Nie je to ale iba reklamný trik, aby sme si priplatili za nové technológie? Sú vôbec také úsporné, ako sa hovorí?
To, že sa Európska únia po vzore iných krajín sveta rozhodla postupne skoncovať s obyčajnými žiarovkami, nie je náhoda. Na svetlo premenia iba desatinu energie, zo zvyšku vyrobia teplo. Svet obmedzuje tvorbu skleníkových plynov, a tak pomôže, ak z našich svietidiel výmenou žiaroviek zvesíme energetické štítky s písmenom F a nahradíme ich svetelnými zdrojmi tried C či dokonca A. Tieto žiarovky pritom nie sú omnoho drahšie.
Môžeme za to vďačiť halogénovým úsporným žiarovkám. Majú štandardný závit a tvar ako obyčajné žiarovky, sú stlmiteľné a prirodzené svetlo vytvárajú žhavením vlákna. Spotrebujú však až o tretinu energie menej. Vydržia dva až tri roky a keď doslúžia, patria do komunálneho odpadu rovnako, ako ich predchodcovia.
Finta spočíva v tom, že v klasickej sklenej banke je zapuzdrená halogénová kapsula, podobná tým z bodových svietidiel. Inertný plyn zabraňuje tmavnutiu kapsule počas celej životnosti a spomaľuje prestup tepla do okolia. Výsledkom je rovnaká intenzita svetla po celú dobu životnosti a vlastnosti porovnateľné s klasikou. Halogénová žiarovka prestane fungovať vtedy, keď sa prepáli jej vlákno.
Ak výrobcovia použijú nízkonapäťovú halogénovú kapsulu a do sklenej banky zabudujú elektronický predradník, žiarovky dokážu ušetriť až polovicu energie. Tieto modely spoznáš podľa vyššej ceny a elektroniky, ktorá sa skrýva pod lesklou krytkou v spodnej časti banky.
Dobrá správa je, že úsporné žiarovky šetriace energiu v skutočnosti pomáhajú znižovať emisie uhlíka. Nevýhodou je, že obsahujú ortuť. Je prítomný iba v malom množstve – tisícina gramu – ale aj táto malá hodnota môže byť pre životné prostredie škodlivá, ak sa žiarovky zlikvidujú povedzme tak, že skončia na skládke. Vdýchnuť ortuť tiež nie je najzdravšie, takže oficiálna rada, ak náhodne rozbiješ žiarovku, je opustiť miestnosť a zostať mimo najmenej pätnásť minút.
Zdroj: ScienceFocus | topdesat